Archívy kategórií: Články

Odčervovanie miláčikov

Odčervenie (nie odčrevnenie 😉 ) je úkon, ktorého cieľom je, ako názov napovedá, zbaviť zviera červov. „Červy“ sú ľudové pomenovanie pre vnútorné parazity, žijúce v tráviacom trakte našich miláčikov. A ako všetky parazity – robia tam šarapatu a zvieratkám rozhodne nesvedčia.

Parazitov je mnoho druhov. Niektoré sú vzácne, iné zase veľmi bežné. Medzi najbežnejšie druhy „poľujúce“ na psíkov a mačičky sú škrkavky. Šteniatka sa často rodia už infikované, pričom sa ďalej nakazia pitím mliečka. Preto sa šteniatka majú odčervovať už v 2 týždňoch a potom každé dva týždne až do veku 3 mesiacov. Dospelé psy a mačky sa nakazia škrkavčími vajíčkami z prostredia. Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá migruje celým telom cez pečeň a pľúca a pritom dozrieva. Psík ju potom vykašle, zároveň prehltne a potom sa už dospelá škrkavka znovu usídli v tenkom čreve. Škrkavky sú bežný problém, ale ich najväčšou zákernosťou je schopnosť napadnúť človeka, pričom ohrozené sú najmä deti! Preto by sme mali odčervovať veľmi svedomito.

Kým škrkavky patria medzi tzv. ploché červy, poznáme aj tzv.ploché červy. Takými sú pásomnice, ktoré majú takisto komplikovaný životný cyklus. Vajíčka produkujú vo veľkých množstvách, no na vývin potrebujú medzihostiteľa – blchu. Takže odblšením niekedy zabijete dve muchy (resp. parazitov) jednou ranou.Čo môžeme proti vnútorným parazitom robiť? Pravidelne odčervovať všetky psy aj mačky. Odporúčanou schémou je u oboch každé 3 mesiace. Ak žijú v dome viaceré psy alebo mačky, treba ich odčerviť vždy všetky a vždy naraz. Argument, že váš psík sa nestretáva s inými psíkmi a s mačkami už vôbec nie, veru neobstojí. Vajíčka parazitov sú vo vonkajšom prostredí mimoriadne odolné a vybavené na to, aby prežili skoro všetko, preto sa psík môže nakaziť aj na bežnej prechádzke.

Odčervenie sa robí najčastejšie pomocou tabletky, v ktorej je obsiahnutá účinná látka. Tabletky sa dávkujú podľa hmotnosti zvieratka. Na trhu sú dostupné rôzne prípravky, od rôznych výrobcov, pričom trendom je výroba ochutených tabliet, aby sa uľahčilo ich podávanie. Ďalšou možnosťou sú odčervovacie pasty. Tie sú predovšetkým pre šteniatka, ale nájdu sa aj pre dospelých. Pre mačičky sa nájdu aj spot-on prípravky, ktoré sa aplikujú rovnako ako podobné prípravky proti blchám a kliešťom. Odporúčam po nejakej dobe prestriedať značku odčervovacieho prípravku. Tieto prípravky kúpite u každého veterinára alebo aj v niektorých lekárňach.

Pri podávaní tabliet doma treba dozrieť na to, aby psík tabletky skutočne prehltol, nielen šikovne skryl pod jazyk a potom potajomky vypľul. Môžete si pomôcť šunkou, kúskom syra alebo maslom, podľa chutí vášho zvieratka

Notoedrový svrab

Toto ochorenie postihuje najmä mačky, no čoraz častejšie sa povodca ochorenia, Notoedres cati, diagnostikuje aj u psov, fretiek, domácich hlodavcov a králikov. Najčastejšie sa vyskytuje u zvierat privezených z útulkov, u mačiek v období ruje, kedy dochádza k stretom s túlavými mačkami a prenosu roztoča, poprípade prenosom medzi zvieratami chovanými v domácnosti. Oslabenie imunity, je tiež predispozičný faktor objavenia sa príznakov. Ochorenie sa prejavuje príznakmi typickými pre kožné roztoče a u tohoto konkrétneho druhu sú najma na hlave v oblasti vonkajšej stany ušníc, čele a chrbte nosa. Majitelia si najčastejšie všímajú preriednutie srsti s tvorbou drobných, vyrážkam podobných útvarov na už spomenutých miestach. Hlavným príznakom je svrbenie respektíve škrabanie sa zvieraťa na hlave, ušiach alebo nose. Dlho trvajúci problém sa prejavuje tvorbou chrást, šupín a vypadávaním srsti. U mačiek, sa dôsledkom samočistenia može problém rozšíriť aj na iné časti tela. Pri lokalizácii v oblasti očí sa môže problém rozvinúť až do zápalu spojiviek, rohovky prípadne nosovej dutiny. Zvieratko s takýmito problémami chudne, je apatické a zle vidí. Vo väčšine prípadov sa zisťujú zväčšené miazgové uzliny v príslušnej oblasti. Ochorenie sa diagnostikuje na základe klinických príznakov a pozitívneho nálezu roztočov pri mikroskopickom vyšetrení kožného zoškrabu. Liečbu je doležité zahájiť už na začiatku objavenia sa klinických príznakov, aby sa predišlo komplikáciám. Preventívne je treba pravideľne kontrolovať už spomínané miesta výskytu škrabania sa zvieratka, poprípade miesta s preriedenou srsťou alebo vyrážky, hlavne u zvierat s možnosťou voľného pohybu po vonku. V prípade akejkoľvek zmeny včas vyhľadať pomoc veterinára, ktorý zaháji vhodnú metódu terapie. Upozorňujem, že aj toto ochorenie je prenosné na človeka, aj keď klinické príznaky majú u ľudí iba prechodný a mierny charakter.

Kto nám pije krv

No kliešte predsa! Sú to druhí najčastejší votrelci v kožuchu nášho zvieratka.

Na Slovensku sa bežne vyskytuje kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ale problémy robí aj menej častý pijak lužný (Dermacentor reticulatus). Vyskytujú sa do nadmorskej výšky 600 – 800m.n.m., ale dokázané boli už aj nad 1000 m.n.m.. Majú radi listnaté a zmiešané lesy, okraje hájov a lúk, no doma sú aj v mestských parkoch, či zanedbanej záhrade. Naopak neobľubujú borovicové a smrekové porasty, obrábané polia, vinice a mokrade. Nájdeme ich už skoro na jar a na zimný spánok sa ukladajú koncom októbra. V období ich aktivity sú dva vrcholy ich invázie. Prvý je koncom apríla a v máji, druhý v septembri a októbri. V období najväčších horúčav sa aj oni šetria, čo však neznamená, že nie sú.

Oba spomenuté druhy sú tzv. trojhostiteľské kliešte, čo znamená, že larva, nymfa aj dospelý jedinec potrebujú každý svojho vlastného hostiteľa. Chutí im krv myšovitých hlodavcov, zajacov, malých šeliem, srnčej zveri, hospodárskych zvierat, psov, mačiek a nepohrdnú ani tou ľudskou. Larva pije na svojom hostiteľovi 2 – 6 dní, nymfa 2 – 7 dní a dospelá samička 5 – 14 dní.

Pricicanie kliešťa je takmer ako rituál. Špeciálnymi zmyslovými orgánmi sa vedia zorientovať a vyhľadať svoju obeť. Miesto vpichu najprv znecitlivie, potom kožu prereže úplne bezbolestne. V koži sa „zabetónuje“ a môže veselo cicať.

Kliešť figuruje ako významný prenášač závažných infekčných ochorení a nie sú to žiadne drobné boliestky. Ide o lymskú boreliózu, kliešťovú encefalitídu a babeziózu. Posledná menovaná je na Slovensku len krátko a hlavne v južnejších oblastiach, ale jej výskyt narastá.

Sterilizácia suky a mačky

Kastrácia suky alebo mačky, je operačný zákrok, pri ktorom sa trvale odstraňuje maternica, vaječníky no najčastejšie vaječníky spolu s maternicou. Hlavným dovodom kastrácie, alebo sterilizácie, je zabránenie nežiadúcej gravidity. Tak isto sa týmto úkonom predchádza rôznym ochoreniam pohlavnáho aparátu suky alebo mačky ako je napr. Pyometra, cystické vaječníky, cystická degeneácia endometria atď. Jednou z indikácií je aj zabránenie tzv. falošnej gravidite súk, ktorá sa najčastejšie vracia pri pravidelnom cyklovaní súk. Najvhodnejšie je kastráciu vykonávať u súk a mačiek, ktoré sa nachádzaju v anestre pohlavného cyklu, teda vo fáze bez klinických príznakov ruje, a po prvom háraní,teda u súk a mačiek, u ktorých bol dokončený telesný rast a rast kostí, čím sa predchádza zaostávaniu v raste a zaručí sa tak kompletný vývin. Kastrácia po prvej ruji má veľmi výrazný vplyv na výskyt nádorových ochorení mliečnej žľazy u súk, pričom riziko ich výskytu stúpa s každým nasledujúcim háraním. Nežiadúci vplyvom kastrácie je spomalenie celkového metabolizmu suky a mačky, pričom dochádza k zvyšovaniu ich telesnej hmotnosti, čomu sa dá ľahko predchádzať kontrolovaním denného príjmu krmiva, kvlitnou stravou a častým pohybom suky alebo mačky. U súk veľkých plemien sa može vyskytnúť močová inkontinencia, ktorá však nie je pravidlom, dochádza k nej v pokročilom veku suky a je možné ju pomocou liekov zvládnuť. Aj napriek určitým negatívnym vplyvom, ktoré sa samozrejme nevyskytujú u každého kastrovaného zvieraťa, je kastrácia najvhodnejšou metódou ako zabrániť nežiadúcej gravidite a predchádzať závažným ochoreniam pohlavného aparátu, ktoré nie zriedka končia úhynom alebo kastráciou zvieraťa s ďaleko vyšším rizikom krvácania alebo infekcie počas a v pooperačnom období.

Kastrácia kocúra a psa

Pod pojmom kastrácia psa a kocúra rozumieme chirurgické odstránenie semeníkov. Je to operačný zákrok, ktorý prebieha v celkovej narkóze, takže pacient nepociťuje nijakú bolesť. Zákrok je relatívne rýchly a bez väčšieho rizika, pokiaľ je prevedený správne a bez komplikácií. Ku kastrácii psov a kocúrov pristupujeme z viacerých dôvodov. Zo zdravotných dôvodov sú to najmä nádorové ochorenia semeníkov, ťažké bakteriálnne infekcie semeníkov, pri ktorých nedošlo k úplnému uzdraveniu po antibiotickej liečbe, vážne poranenia, benígne-nenádorové zväčšenie prostaty, kryptorchizmus – zadržanie jedného alebo oboch semeníkov v brušnej dutine, pričom pri tomto ochorení skoro vo všetkých prípadoch dochádza k nádorovým zmenám na zadržaných semeníkoch. Ďaľšími dôvodmi sú zníženie pohlavnej aktivity u psov a kocúrov, ako sú časé túlanie, agresivita a značkovanie teritória najma u kocúrov a psov chovaných v domácnosti. Veľký význam má kastrácia kocúrov v prevencii šírenia infekčných chorob ako sú Felínny imunodeficientný vírus (obdoba ľudského HIV), chlamidiózy a iných, keďže k ich prenosu najčastejšie dochádza pri súbojoch domácich kocúrov s voľne sa pohybujúcimi jedincami. Odstránením semeníkov sa vlastne zníži hladina pohlavného hormónu testosterónu, ktorého vysoká hladina je väčšinou zodpovedná za nadmernú pohlavnú aktivitu, agresívne dominantné správanie, sprayovanie (značkovanie) kocúrov, a tiež k zmenšeniu zvačšenej prostaty. Po odstránení týchto príznakov pohlavného spávania, sa výrazne zvyšuje komfort nielen zvierat ale aj ich majiteľov. Nevýhodov kastrácie u kocúrov je možnosť tvorby močových kameňov, v neskoršom obdobý a taktiež zvyšovanie hmotnosti u psov aj kocúrov, čomu sa dá predchádzať zmenou životosprávy, úpravou kŕmenia a zvýšením pohybu. 

Falošná gravidita súk

Tento stav nazývaný odborne pseudogravidita, je charakterizovaný ako normálny priebeh tzv. luteálnej fázy pohlavného cyklu, ktorá nasleduje hneď po háraní suky. Imituje stav skutočnej gravidity bez toho aby bola suka v skutočnosti kotná a dokonca ju može sprevádzať aj falošný pôrod. Najčastejšie sa vyskytuje u súk dobre živených, chovaných v domácich podmienkach s pevnou väzbou na majiteľa. Navonok sa prejavuje zmanami správania a najčastejšie si majiteľ všimne neochotu k príjimaniu bežnej potravy, nosenie hračiek, ku ktorým sa správajú ako ku šteňatám a často aj zhoršenie poslušnosti. Dochádza k zmene na mliečnej žľaze, pričom táto je zväčšená a može produkovať mlieko. Falošná gravidita sa dá chakterizovať ako neadekvátna odpoveď na adekvátne prebiehajúce procesy v tele suky. Hormón, ktorý je zodpovedný za tento stav sa volá prolaktín a zabäzpečuje prípravu mliečnej žľazy na kojenie a tvorbu mlieka. Ak dochádza k tvorbe mlieka, je tento stav vážný a v konečnom dosledku može ohroziť zdravotný stav zvieraťa vážnym zápalom mliečnej žľazy. Ak tvoriace sa mlieko nemá možnosť odtekať, hromadí sa a následne sa vytvárajú na mlieč. žľaze multiformné útvary, ktoré možu podliehať bakteriálnej infekcii, alebo sa neskor menia na nádory mlieč. žľazy. Týmto nežiadúcim príznakom sa dá predchádzať zvýšením námahy suky, odstavením od vody, odstránení z okolia predmety, ktoré by mohli imitovaťšteňatá-hračky. Vždy je najlepšie vyhľadať pomoc veterinárneho lekára, ktorý zvoli najlepšiu možnosť terapie, poprípade po vyšetrení suke nasadí lieky, ktoré potláčajú účinok hormónu prolaktínu. Bohužiaľ tento stav sa nedá bežnými opatreniami odstrániť a je takmer 100% isté, že při nasledujúcom háraní sa suke vráti, preto je na zváženie dať suku vykastrovať, čím sa predíde nežiadúcim komplikáciám. 

Pyometra

Pyometra je najčastejším ochorením reprodukčného aparátu súk a objaviť sa može aj u mačiek. Jedná sa o ochorenie charakteristické hromadením patologicky zmeneného obsahu v maternici, s následným prestupom bakteriálnych toxínov do krvi až sepsu. Predstavuje smrteľnú hrozbu či už pre suku alebo mačku , pričom spontánne vyliečenie je veľmi vzácne. K ochoreniu najčastejšie dochádza jeden až tri mesiace po háraní sa suky v diestre pohlavného cyklu. U mačiek táto fáza väčšinou chýba, preto nie je častá. Ochorenie vzniká vplivom hormonálnej stimulácie endometria(časť maternice), pričom dochádza k nadmernej sekrécii endometriálnych žliaz a následnej infekcii tohoto obsahu. Rozlišujeme dve formy pyometry. Prvá forma je tzv. otvorená, kedy je materničný krček otvorený a infikovaný sekrét odteká von. Druhá forma z uzavretým krčkom predstavuje väčší problém v dȏsledku stále plniacej sa meternice s rizikom jej prasknutia, pričom dochádza k okamžitej otrave krvi a rýchlemu úhynu. Majiteľ si najčastejšie všíma patologický výtok hnedej, hnedočervenej, ružovej farby s prítomnosťou hnisu, ktorý zapácha. Suka býva apatická, pri uzatvorenej forme dochádza k zväčšeniu brucha. Ďaľšie príznaky sa objavujú so stúpajúcou intenzitou celkovej sepsy(otravy) a sú to najmä nechutenstvo až zastavenie príjmu krmiva, chudnutie, depresia, zvracanie, zhoršenie kondície, slabosť panvových končatín a hnačka. Najvýranejším príznakom je nadmerný príjem tekutín a nadmeré močenie. Telesná teplota može byť v norme, poprípade sa v stavoch celkovej otravy može aj znížiť. Diagnostika tohoto ochorenia nie je komplikovaná, pričom diagnóza sa stanový na základe anamnézy a sonografického vyšetrenia. Ak sa potvrdí pyometra je nevyhnutné terapiu zahájiť okamžite a najúčinnejšou možosťou je kastrácia suky alebo mačky. Ďaľšou možnosťou je hormonálna terapia, ktorá sa vo všeobecnosti neodporúča, len u súk určených na odchov mláďat s otvorenou formou.

Zviera v aute

Auto je v dnešnej dobe pre mnohých ľudí samozrejmosťou a pokiaľ máme doma zvieratko, treba ho na vozenie sa v aute zvykaťčo najskôr. Nielen pre prípad návštevy veterinára, ale aj na výlety, či dovolenku. Najlepšie je privykať zvieratko na auto už malinka. Ak nie, treba na to ísť pomaly a postupne predlžovať pobyt v aute. Netreba ho ľutovať, ani sa mu prihovárať, ani ho brať na ruky, veď sa mu nijako neubližuje. Kňučanie, škriabanie a všelijaké iné spôsoby pútania pozornosti by sme mali ignorovať, aj keď je to ťažké. Ak sa naozaj vyskytnú fyzické ťažkosti, zrejme má zvieratko kinetózu. Vtedy treba pred cestou podať tabletku alebo utlmujúci prípravok, ktoré zoženiete u veterinára. Takisto by malo zvieratko cestovať nalačno, vodu mu nechajte. Každé 3 hodiny robíme pauzu na vycikanie a napitie. Psom je zle v aute z mnohých dôvodov. Čo nevyhovuje vášmu, musíte zistiť sami. Niektorým je zle, keď sa nemôžu dívať na cestu, iným naopak, ale aj z neistej pôdy pod nohami.

Zásadou je, že zvieratko musí cestovať bezpečne. To znamená buď v prepravke alebo cestovnej taške, ktorá je pripútaná, ale existujú aj špeciálne pásy pre psov. Nesmie voľne behať po kabíne auta!!! Sú aj rôzne cestovné klietky, upevňovacie deky, závesné lôžka, ochranné siete…

V lete dávame pozor aj na vetranie. Zviera nesmie ostať zatvorené samo v aute ani sekundu! Nevetráme prievanom (riziko vzniku zápalu uší a očí), klimatizácia by mala byť nadstavená tak, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nebol vyšší ako 7°C.

So psom k moru!

Pred letnou dovolenkou majú majitelia zvierat vždy veľkú dilemu: Čo s miláčikom? Možností je hneď niekoľko: 1. Hotel pre psy/mačky, 2. Ostane doma a niekto známy ho bude chodiť kŕmiť a venčiť, 3. Zobrať ho sebou. Ak chcete zobrať psa so sebou do zahraničia (a nemusí to byť nutne letná dovolenka) musí spĺňať niekoľko podmienok. V prvom rade musí byť nezameniteľne označený = čipovaný; tetovaný, ale niektoré štáty ako napr. Veľká Británia, Malta a.i. Tetovanie neuznávajú a na to si třeba dať pozor. Musí mať vystavený pas. Pas spoločenského zvieraťa má svoje konkrétne číslo a vystavuje sa len konkrétnemu psovi. Vydáva ho poverený veterinárny lekár (ich zoznam nájdete na www.kvl.sk). Väčšina krajín EÚ vyžaduje platnú vakcináciu proti besnote. U šteniat, ktoré sú vakcinované prvý krát vo veku 3 mesiace to znamená, že od dátumu vakcinácie po vstup musí uplynúť doba minimálne 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov. U dospelých zvierat je horný limit platnosti revakcinácie 12 mesiacov pred vycestovaním. Od 1.1.2012 pri cestovaní do Veľkej Británie, Írska, Malty a Švédska už nie je potrebné vyšetrenie na titer protilátok proti besnote.

Ďalej 24 – 48 hodín pred vycestovaním musí byť ošetrený proti kliešťom a odčervený, toto musí byť zaznamenané do pasu veterinárom. Okrem toho sa doporučuje zdravotná prehliadka najviac 3 dni pred cestou a takisto o tom bude záznam v pase. Ak dodržíte všetky tieto podmienky nemali by nastaťžiadne komplikácie pri vycestovaní do všetkých krajín EÚ. Vždy si radšej nechajte časovú rezervu a vybavte všetky potrebné náležitosti ako riskovať, že vás vrátia z hraníc domov. Pre podrobnejšie informácie kontaktujte veterinárneho lekára.

Zápach z úst

Zápach z úst je veľmi často sa vyskytujúci kozmetický problém u psov a mačiek a má rozne príčiny. V chove psov a mačiek sa veľmi malá pozornosť venuje starostlivosti o ústnu dotinu. Majitelia sa začínajú o papuľku svojich zverencov zaujímať najmä v tedy, keď niečo zničí, alebo ak sa z nej začína šíriť nepríjemný zápach. Zápach z úst je najčastejšie spojený s tvorbou zubného kameňa, ktorému sa budem detailnejšie venovať v nasledujúcom čísle, infekciou, zápalom, poprípade vážnymi celkovými zmenami, v spojení s poškodením obličiek. Ďeľším dovodom je hromadenie zvyškov krmiva v medzizubných priestoroch, ktoré si mi ľudia odstraňujeme čistením zubov. K ukladaniu zvyškov dochádza najmä u psov s nepravidelným chrupom a u psov s krátkym pyskom ako sú buldogy, francúzky buldoček atď.. Krmivo sa okrem medzizubných priestorov hromadí najmä v kožných a slizničných záhyboch, čo často imituje zápach z úst. Riešenie tohoto problému má často kritický význam, pretože zápach može byť až neznesiteľný a z miláčika sa tak stáva čierna ovca rodiny, odstrkovaná na druhú koľaj a často trestaná za veci, za ktoré nemože. Pritom stačí naozaj málo, a to občas sa „pozrieť problému na zúbok“. To čo v papuľke často majitelia nájdu, ich neskutočne prekvapí a zhrozený prichádzajú k veterinárovi s prosbou o naliehavú pomoc a niekedy aj s prosbou na utratenie zvieraťa s úmyslom skrátiť jeho, teda vlastne svoje trápenie. Ak je zápach výrazný a vznikol náhle spolu s inými príznakmi, je najlepšie ihneď vyhľadať veterinára, ktorý stanový diagnózu a najvhodnejšiu metódu liečenia. Ak sa jedná o dlhodobý problém, tak je vhodné sa s veterinárom poradiť ako ho riešiť skôr, ako sa zmení na niečo vážnejšie, často však stačí mechanické čistenie zubov a koných zahybov kusom jemnej textílie, alebo kúskom suchého chleba. Zápach ani iné príznaky spojené s ústnou dutinou našich miláčikov netreba prehliadať a vždy je najlepšie sa poradiť s veterinárnym lekárom, a tým zlepšiť kvalitu života sebe a najmä Vášmu zverencovi.

Sarkoptový svrab

Sarkoptový svrab je vysoko nákazlivé kožné ochorenie, ktoré spôsobujú roztoče Sarcoptes scabiei. Sú to mikroskopické roztoče parazitujúce v koži psov, ale môžu napadnúť aj mačky a sú prenosné aj na človeka. Samičky si vyvŕtavajú chodbičky v koži, kde kladú vajíčka, čo spôsobuje ohromné svrbenie. Živia sa tkanivovým mokom. Toto dráždenie a svrbenie vyvoláva u psíkov škrabanie a mechanické poškodzovanie jednotlivých vrstiev kože, pričom dochádza k závažnej bakteriálnej infekcii a hlbokým zápalom kože. Hlavným miestom lokalizácie roztočov sú slabo osrstené miesta ako je vnútorná strana stehna alebo lakťového kĺbu, ale taktiež ušnica. V priebehu 2 až 8 týždňov prechádza na celé telo vo forme chrást, vypadávania srsti, začervenania, silného celotelového svrbenia začervenania až krvácania postihnutých častí. Svrbenie spôsobuje alergická reakcia na roztoče a ich pohyb v koži postihnutého zvieraťa.

Ochorenie je veľmi prenosné a k prenosu dochádza pri styku s chorým jedincom, a keďže je toto ochorenie prenosné na človeka a až 60% ľudí sa po kontakte s postihnutým zvieraťom nakazí, je najlepšie akékoľvek zmeny konzultovať s veterinárnym lekárom. Diagnostika tohto kožného ochorenia spočíva v mikroskopickom vyšetrení kožného zoškrabu na postihnutých miestach. Napriek správne prevedenému zoškrabu nemusia byť roztoče objavené. Terapia je vo väčšine prípadov úspešná ak je začatá včas a majitelia psov dodržia inštrukcie veterinára. Toto ochorenie nie je vhodné podceniť a zasiahnuť treba ešte v štádiu rozvoja ochorenia.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Demodikóza

Demodikóza je závažné kožné ochorenie, ktoré súvisí s oslabenou imunitou pacienta, prejavujúce sa zápalom chlpových folikulov a mazových žliaz psov a mačiek. Toto ochorenie spôsobujú roztoče, ktoré sú prítomné v koži zdravých psov a mačiek. K ochoreniu najčastejšie dochádza pri oslabení imunity psíka alebo mačičky vplyvom iného ochorenia, podávaním liekov oslabujúcich imunitu, nádorových ochorení s vplyvom na imunitu alebo kolísaním protilátok v tele mláďat vo veku zhruba 3-10 mesiacov (juvenilná demodikóza). Je potvrdený aj prenos zo suky na šteniatka najčastejšie pri cicaní mlieka. Juvenilná demodikóza šteniat najčastejšie odznie sama, ale s tendenciou sa vracať. Hlavnými príznakmi lokalizovanej formy sú tvorba bezsrstých okrúhlych  miest na chrbáte nosa, v okolí očí a na čele. Majiteľ si najčastejšie všimne svrbenie sprevádzané začervenaním spôsobené druhotnou bakteriálnou infekciou. Generalizovaná forma alebo celotelová forma,  sa prejavuje vypadávaním chlpov na viacerých miestach na tele, dlhotrvajúcim zápalom, tvorbou šupín a chrást, lichenifikáciou a hyperpigmentáciou. Najčastejšie sa vyskytuje u plemien  ako sú boxer, doberman, nemecká doga, dalmatín, jazvečík, šerpej a molosoidných plemien ako mastif. Z dlhosrstých plemien sú to najmä kólia, bobtail, West Highlad white teriér a afgánsky chrt. Výskyt u mačiek je zriedkavý a prejavuje sa vo forme bezsrstých ložísk v okolí očí a na nose, ale môže spôsobiť závažný zápal zvukovodu.

Keďže lokalizácia parazita je v chlpových folikuloch, je terapia tohto ochorenia komplikovaná a hlavne zdĺhavá. Majitelia často podceňujú závažnosť demodikózy a neradi sa, aj napriek naliehaniu veterinárneho lekára, vracajú na kontrolu aby sa zistilo, či bola terapia úspešná. Je veľmi dôležité aby boli zničené všetky vývojové štádiá roztoča a psík alebo mačička už nemali  ďalšie komplikácie.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto. Facebook: veterinárna ambulancia Kysuce

Odčervovanie

Odčervenie je úkon, ktorého cieľom je, ako názov napovedá, zbaviť zviera červov. „Červy“ sú ľudové pomenovanie pre vnútorné parazity, žijúce v tráviacom trakte našich miláčikov. A ako všetky parazity – robia tam šarapatu a zvieratkám rozhodne nesvedčia.

Parazitov je mnoho druhov. Niektoré sú vzácne, iné zase veľmi bežné. Medzi najbežnejšie druhy „poľujúce“ na psíkov a mačičky sú škrkavky. Šteniatka sa často rodia už infikované, pričom sa ďalej nakazia pitím mliečka. Preto sa šteniatka majú odčervovať už v 2 týždňoch a potom každé dva týždne až do veku 3 mesiacov.  Dospelé psy a mačky sa nakazia škrkavčími vajíčkami z prostredia. Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá migruje celým telom cez pečeň a pľúca a pritom dozrieva. Psík ju potom vykašle, zároveň prehltne a potom sa už dospelá škrkavka znovu usídli v tenkom čreve. Škrkavky sú bežný problém, ale ich najväčšou zákernosťou je schopnosť napadnúť človeka, pričom ohrozené sú najmä deti! Preto by sme mali odčervovať veľmi svedomito. Kým škrkavky patria medzi tzv. ploché červy, poznáme aj tzv. ploché červy. Takými sú pásomnice, ktoré majú takisto komplikovaný životný cyklus. Vajíčka produkujú vo veľkých množstvách, no na vývin potrebujú medzihostiteľa – blchu. Takže odblšením niekedy zabijete dve muchy (resp. parazitov) jednou ranou.

Čo môžeme proti vnútorným parazitom robiť? Pravidelne odčervovať všetky psy aj mačky. Odporúčanou schémou je u oboch každé 3 mesiace. Ak žijú v dome viaceré psy alebo mačky, treba ich odčerviť vždy všetky a vždy naraz. Argument, že váš psík sa nestretáva s inými psíkmi a s mačkami už vôbec nie, veru neobstojí. Vajíčka parazitov sú vo vonkajšom prostredí mimoriadne odolné a vybavené na to, aby prežili skoro všetko, preto sa psík môže nakaziť aj na bežnej prechádzke.

Odčervenie sa robí najčastejšie pomocou tabletky, v ktorej je obsiahnutá účinná látka. Tabletky sa dávkujú podľa hmotnosti zvieratka. Na trhu sú dostupné rôzne prípravky, od rôznych výrobcov, pričom trendom je výroba ochutených tabliet, aby sa uľahčilo ich podávanie.  Ďalšou možnosťou sú odčervovacie pasty. Tie sú predovšetkým pre šteniatka, ale nájdu sa aj pre dospelých. Pre mačičky sa nájdu aj spot-on prípravky, ktoré sa aplikujú rovnako ako podobné prípravky proti blchám a kliešťom. Odporúčam po nejakej dobe prestriedať značku odčervovacieho prípravku. Tieto prípravky kúpite u každého veterinára alebo aj v niektorých lekárňach.

Pri podávaní tabliet doma treba dozrieť na to, aby psík tabletky skutočne prehltol, nielen šikovne skryl pod jazyk a potom potajomky vypľul. Môžete si pomôcť šunkou, kúskom syra alebo maslom, podľa chutí vášho zvieratka.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Vakcinácia mačiek proti infekčným chorobám

V inom článku som sa venoval vakcinácii psíkov a problému, kedy? a ako? psíkov vakcinovať.

Dnes spomeniem zásady vakcinácie mačiek a kedy je vhodné mačičky vakcinovať a hlavne proti akým chorobám sa ich vakcinácia oplatí. Ako všetky mäsožravce aj mačičky musia byť povinne vakcinované proti besnote, no ďalšie choroby na ne tak isto striehnu a vhodnou vakcináciou sa dá efektívne predchádzať problémom, ktoré sú spojené s liečbou jed. ohorení. Bežné mačacie vakcíny obsahujú zložky ako sú vírus mačacej panleukopénie, čo je ochorenie s veľmi rýchlym priebehom a končiace najčastejšie úhynom zvieraťa v dôsledku zlyhania obranyschopnosti organizmu; vírus infekčnej rinotracheitídy(herpesvírus), ktorý spôsobuje och. horných dýchacích ciest; felínny calicivírus, ktorý spolu s herpesvírusom poškodzuje horné dýchacie cesty a ústnu dutinu; mačací leukemický vírus, ktorý spôsobuje poruchu obranyschopnosti a nádorové bujnenie. Ide o nákazlivé ochorenie zvyčajne končiace smrťou. Mačičky je možné ďalej zaočkovať proti chlamýdióze – ochoreniu horných dýchacích ciest s tendenciou sa opakovať, microsporidióze – kožnému (plesňovému) ochoreniu, a taktiež proti infekčnej peritonitíde a pleuritíde mačiek, čo je ochorenie kedy pri vlhkej forme hynie 100% mačiek.

Z vakcináciou sa začína zhruba v 8. týždni veku mačky, kedy protilátky získané od matky prestávajú byť plnohodnotné a vytvára sa tzv. imunitné okno, revakcinujú sa o 3-4 týždne a potom raz za rok spolu s besnotou. byť v predstihu pred infekčnými chorobami za pomoci vakcinácie je vysoko efektívne cenovo a mačička sa Vám za vzornú starostlivosť odmení veľkou kopou myší a hrabošov pred Vašimi dverami. Je dobré sa u veterinárneho lekára informovať, čo je pre Vášho zverenca najlepšie.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Vakcinácia psov proti infekčným chorobám

Jednou z možností ako chrániť svojho zverenca proti zákernostiam, ktoré mu hrozia zo sveta infekčných chorôb je preventívna vakcinácia proti infekčným chorobám. Táto vakcína od rôznych výrobcov, je označovaná začiatočnými písmenami názvu vírusov a baktérii, ktoré sú v nej obsiahnuté. Najčastejšie je to označenie v prípade psích vakcín DHPPi-L, DHPPi-LR, DAPPi-L atď.. Prvým písmenkom je D, ktoré označuje distempervírus, teda vírus psinky, ktorý napáda psíky najčastejšie v skorom veku a spôsobuje viacorgánové poškodenie. H alebo A je označenie pre adenovírusi, ktoré sú zodpovedné za vírusový zápal pečene a jej značné poškodenie a taktiež za infekcie horných ciest dýchacích. P označuje parvovírus, ktorý poškodzuje črevnú sliznicu šteniat a spôsobuje veľmi závažné – krvavé hnačky a zvracanie. Pi je označením parainfluenzy, ktorá je obdobou ľudskej chrípky a postihuje horné cesty dýchacie. L je leptospiróza ochorenie pečene a obličiek spôsobované baktériou Leptospira spp..

Všetky tieto ochorenia sa u zvierat vyskytujú relatívne často a ich terapia hlavne v prípade psinky a leptospirózy je veľmi zdĺhavá, finančne náročná a nie vždy má šťastný koniec, naviac leptospyróza je ochorenie prenosné na človeka. Naviac vírus psinky, adenovírusy a taktiež vírus parainfluenzy sú jednými z hlavných vírusov podieľajúcich sa na tzv. kotercovom kašli psov. Psíky sa proti týmto inf. chorobám začínajú vakcinovať vo veku 6 týždňov, a postupne s rozmedzím 3-4 týždne sa dva krát revakcinujú.

Psov je možné podľa aktuálnej nákazovej situácie vakcinovať aj proti Lymskej chorobe, koronavírusovej hnačke a aj proti babezióze.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Blcha v kožuchu

Šťastný ako blcha v kožuchu? Váš psík z toho šťastný určite nie je.

Blcha je najčastejší vonkajší parazit psov aj mačiek. Je to hnedý, asi 3mm veľký hmyz. Nemá krídla, zato poriadne nohy áno a tie z blchy robia najlepšiu skokanku na svete v pomere k veľkosti tela.

Dospelé blchy sa živia krvou a tým spôsobujú nemalé problémy. Ak je bĺch na jednom psíkovi priveľa, môžu mu spôsobiť anémiu. Oveľa častejšia je však alergická reakcia na blšie uhryznutie. Prejavuje sa silným svrbením, škriabaním a začervenaním kože.

Či má váš pes blchy, zistíte jednoducho. Buď zbadáte pobehovať živú blchu alebo nájdete jej trus. Ten vyzerá ako malé čierne bodky v srsti, pripomínajúce mak. Ak ich vyčešete na vlhký papierik a necháte chvíľu stáť, začne sa okolo nich tvoriť červeno-hnedá zóna, pretože blší trus obsahuje veľa nestrávenej krvi.

Proti blchám bojujeme na viacerých frontoch. Môžeme použiť šampóny a spreje, najúčinnejšie sú však kvalitné obojky a prípravky proti blchám a kliešťom zároveň od veterinára. Dôležité je vyčistiť všetky miesta, kde sa psík zdržuje. Posteľ, pelech, koberce povysávať a vyprať, búdu, podlahy poumývať a vydezinfikovať. Larvy bĺch totiž žijú v prostredí. Živia sa trusom dospelých bĺch, ale nepohrdnú ani drobnými nečistotami. Musíte prerušiť ich životný cyklus v každom bode, inak bude váš boj márny.

Hovorí sa, že každý poriadny pes musí mať aspoň 1 blchu…Práve naopak! Žiadny poriadny pes nemá blchy.

10 faktov o blche

  1. V 98% prípadoch zablšenia je pôvodcom blcha mačacia. Menej častá je pravá blcha psia, ale môže to byť aj blcha od ježka, králika alebo hydiny.
  2. Dospelá blcha dokáže žiť bez potravy (krvi) až 6 mesiacov.
  3. Blcha je medzihostiteľom a prenášačom pásomnice psej (Dipilidium caninum). Ak má váš pes blchy, okrem odblšenia ho treba aj odčerviť.
  4. Alergia na blšie uhryznutie je doživotná a nedá sa liečiť. Dá sa len zabrániť jej opätovným prejavom
  5. Šampón zabije len blchy, ktoré sú v čase kúpeľa prítomné na psovi. Nebráni v ďalšom napadnutí blchami, ani neobmedzuje ich vývin.
  6. Boj proti blchám trvá po celý život zvieratka. Neexistuje proti nim imunita.
  7. Blchy najčastejšie „kúšu“ v oblasti bedier, nad chvostom a v okolí koreňa chvosta, vnútornej a zadnej strane stehien.
  8. Životný cyklus blchy tvoria štádiá: Vajíčko-larva-kukla-dospelý jedinec.
  9. Blšie vajíčka neostávajú nalepené na srsti, ale vypadávajú do prostredia. Tak isto larvy žijú mimo tela psa.
  10. Ak by človek chcel uskutočniť taký skok ako blcha, musel by v prepočte na svoju veľkosti skočiť do výšky 70m a do diaľky vyše 130 metrov!

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Vakcinácia proti besnote

Vakcinácia, ľudovo povedané „očkovanie“, je najlepším a zároveň najčastejším preventívnym opatrením pre chovateľov a ich štvornohých zverencov. Zákon Slovenskej republiky ukladá majiteľom psíkov, mačičiek a fretiek(popr. iných mäsožravcov chovaných v zajatí) povinnosť, ich vakcinovať proti besnote. Besnota, je zákerné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré po rozvinutí sa príznakov nemá úspešnú možnosť terapie a keď prihliadneme na to, že je prenosná na ľudí a iné zvieratá, tak je našou chovateľskou povinnosťou zabezpečiť pravidelnú vakcináciu proti besnote. Každé mláďa či už šteňa, mača alebo mladá fretka musia byť proti besnote zavakcinované vo veku dvanásť týždňov a po roku sa vakcinácia vykonáva znova z dôvodu navodenia solídnej imunity, a potom v pravidelných intervaloch.

V minulosi bola povinnosť vakcinovať proti besnote každoročne, no v dnešnej dobe , teda od 1. Novembra 2011, je zákon upravený, čo znamená že nemusíme zvieratá vakcinovať raz za rok, ale podľa typu vakcíny raz za dva až tri roky. Vďaka poctivej spolupráci veterinárnych lekárov, štátu a samozrejme chovateľov, sa besnota na Slovensku už šesť rokov neukázala a naša krajina je teda bez výskytu besnoty alebo „prostá“ besnoty. Aj napriek tomu stále odporúčam pravideľnú vakcináciu najlepšie každý rok, pretože hranice štátu sú len pre ľudí a nie pre divo žijúcich prenášačou ako je líška. Krajiny ako Poľsko alebo Ukrajina besnotu stále majú a drží sa ich ako kliešť. Nieje preto výnimkou, keď sa nejaká tá líštička s besnotou zatúľa na návštevu práve k nám. Svedomito treba dodržiavať svoju povinnosť a nenechať nič na náhodu so smutným koncom. Prevencia je vždy lepšia a lacnejšia ako liečba, aj keď v prípade besnoty sa liečba nevykonáva a choré zvieratká sa ihneď utrácajú.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.

Identifikácia, „čipovanie“ spoločenských zvierat.

V tomto článku sa budem venovať nariadeniu pre majiteľov spoločenských zvierat o čipovaní, pričom chcem poukázať na to, prečo je výhodné mať svojho miláčika riadne označeného a nie brať „čipovanie“ ako povinnosť.

Medzi spoločenské zvieratá v súčasnej dobe zaraďujeme zvieratá ako je pes, mačka a fretka. Každé z týchto zvierat musí byť podľa zákona č.39/2007 Z.z. riadne označené transpondérom- „mikročipom“ alebo tetovaním. Tetovanie musí byť preukázateľne vykonané pred 3. júlom 2011. Ak bolo zvieratko označené tetovaním po tomto dátume, ste ako  majiteľ povinný zviera označiť mikročipom.

Prečo identifikovať spoločenské zvieratá?

Hlavnou výhodou čipovania zvierat, je ich identifikácia v prípade nájdenia strateného alebo nechceného zvieraťa, pričom sa za pomoci elektronickej čítačky odčíta číslo čipu a v centrálnom registri spoločenských zvierat sa vyhľadá majiteľ. Tiež je výhodou možnosť jasne identifikovať vlastníka a zo zákona povinnú vakcináciu proti besnote v prípade pohryzenia spoločenským zvieraťom, evidencia spoločenských zvierat a ich vakcinácie. V prípade nedodržania tohto nariadenia je majiteľovi psa možné udeliť peňažnú pokutu až do výšky 300 EUR. Netreba brať označovanie na ľahkú váhu a o svojho štvornohého miláčika mať postarané v súlade s platným zákonom.

Ako a kde sa identifikácia spoločenských zvierat „čipovanie“ vykonáva?

Spoločenské zvieratá sa označujú podkožným „mikročipom“, ktorý sa za pomoci sterilného aplikátora zavádza do podkožia najčastejšie na ľavej strane krku, kde zostáva po dobu života zvieraťa. Tento „mikročip “ je malá kapsula so skleneným povrchom a v tele zvieraťa nevyvoláva  žiadnu reakciu. Zákrok je mierne bolestivý, ale zvieratko už pár minút po zákroku nepociťuje bolesť  a rana po vpichu sa takmer okamžite zacelí. Čipovanie zvierat vykonávajú len veterinárni lekári, ktorí sú držiteľmi čítacieho zariadenia a taktiež zadávajú informácie o zvierati a majiteľovi do Centrálneho registra spoločenských zvierat.

Kedy identifikovať spoločenské zviera?

Každý psík, mačka alebo fretka musia byť nezameniteľne označený do 8 týždňov ich veku, pred tým, ako sú uvedené do predaja resp. na trh alebo pred prevedením do vlastníctva resp. držby inej osoby. Výnimku tvoria psi, mačky, fretky, ktoré sa narodili pred účinnosťou zákona č.39/2007 Z.z. tj. pred 1.11.2011. Na tieto sa vzťahuje dvojročné prechodné obdobie, ktoré končí 30.septembra 2013. Samozrejme na psi, mačky a fretky, ktoré sa uvádzajú na trh, prevádzajú do vlastníctva alebo držby inej osoby sa toto prechodné obdobie nevzťahuje.
Veľa stratených miláčikov sa nevie vrátiť k svojmu majiteľovi a čipovanie je výborná metóda ako svoje zvieratko získate v prípade straty späť do svojich rúk.

Na Vaše pripomienky a otázky Vám rád odpoviem na tel.č. 0908 909 641, email: michal.zalas@veterina-kysuce.sk alebo u nás na ambulancii na ul. Vajanského 588, 024 01 Kysucké Nové Mesto.