Archívy kategórií: Články

Vyšetrenie krvi

Dať vyšetriť krv?
V medicíne má krv nenahraditeľné miesto a to nie len preto, že nám organizmus zásobuje živinami, ale aj preto, že je nositeľom obrovského množstva informácií o dejoch, ktoré prebiehajú v organizme. Sme zvyknutý, že náš praktický lekár, nám pravidelne aspoň raz do roka vezme krv a tú dá celkovo vyšetriť, aby sa odhalili skryté a potichu prebiehajúce problémi skôr, ako sa ukážu vo forme klinických príznakov. Táto metodika má obrovský prínos nielen pre pacienta, ktorý sa včas dozvie či je všetko tak ako má byť, ale aj pre lekára, ktorý si može spraviť kompletný obraz o stave svojho pacienta. Vo veterinárnej medicíne to bohužiaľ rovnako nefunguje. Naši klienti, teda majitelia zvierat, sú odkázaný na svoju vlastnú peňažeku a za každý úkon u veterinára musia platiť. Tak prečo robyť niečo čo netreba? Na to zareagujem jedine tak, že otázka je nesprávne položená. Ako som uviedol, pravideľné krvné vyšetrenia majú obrovský význam v prevencii a včasnej diagnostike ochorení rôzneho povodu. Aj výsledok, ktorý nám v podstate neukáže, že v telíčku našich miláčikov prebieha nejaké ochorenie alebo je narušená jeho rovnováha, je výsledkom a svojim spôsobom tým najlepším aký by mohol byť. V krajinách s vyššou životnou úrovňou ako u nás, je takýto prístup úplnou rutinou. Aj napriek tomu, že ľudia vo vyspelejších krajinách zarábajú oveľa viacej, cena veterinárnych úkonov je tam neporovnateľne vyššia ako u nás. Majitelia zvierat sú za svojich zverencov zodpovedný po všetkých stránkach, zdravotný stav nevinímajúc. Je ale na každom majiteľovi, čo je ochotný presvojho zverenca spraviť. Je doležité si uvedomiť, že práve preventívne diagnostické a terapeutické úkony majú v medicíne najväčší význam v odhaľovaní ochorení a ich včasná diagnostika umožňuje kratšiu a oveľa efektívnejšiu terapiu.

Hematologické vyšetrenie krvi:
Vyštrenie krvi sa dá rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Je to vyšetrenie krvi na prítomnosť enzýmov a látok, ktoré poukazujú na biochemiké procesy v organizme tzv. biochemické vyšetrenie a na vyšetrenie krvných elementov, minerálnych látok a krvných farbív. Každé z týchto vyšetrení je vysoko špecifické a má obrovskú výpovednú hodnotu o procesoch, práve prebiehajúcich v tele. Hematologické vyšetrenie teda zahŕňa stnovenie množtva bielych aj červených krviniek. Veľmi veľa ochorení je spojených s infekciou, či už bakteriálneho alebo vírusového povodu. Hlavným ukazovateľom pri bakteriálnej infekcii je zvýšený počet bielych krviniek. Pri niektorých výrusových infekciách naopak ich počet výrazne klesá a tým dochádza k uplatneniu rôznych nežiadúcich baktérií. Tak isto sa z krvi dá zistiť, v akom stave sú krvné doštičky, ktoré sú veľmi dôležité pre zrážanie krvi. Červené krvinky nám pomáhajú stanoviť, či v organizme neprebieha alebo neprebehol nejaký krvácavý stav poprípade sa dá zhodnotiť, či nieje poškodené tkanivo, v ktorom sa krvinky tvoria. Hladiny vitamínov nám vedia jasne povedať o nedostatkoch vo výžive. Ak v organizme už prebieha nejeké ochorenie, tak sa vyšetrenie krvi používa ako doplnok, ktorý veterinárny lekár usmerní správnym smerom a dá vyšetriť parametre, ktoré mú dopomôžu ku stanoveniu konečnej diagnózy. Ak pri akomkoľvek probléme umožníte svojmu veterinárovi vyšetriť krv, tek nemusí Vášho zverenca liečiť len na základe svojich skúseností, ale mu tak umožníte zistiť pravú príčinu problému, s následnou a často vhodnejšou terapiou, čo vo vačšine prípadov vedie k rýchlejšiemu vyliečeniu a hlavne k celkovému zníženiu nákladou na liečbu typu pokus – omyl. Krv je naozaj „zázračná“ tekutina a nesie obrovské množstvo skutočne spoľahlivých informácií o stave pacienta, preto odporúčam vyšetrenie krvi u pacientov nielen v rámci diagnostiky ochorení, ale aj ako formu prevencie pred ich výskytom.

Biochemické vyšetrenie krvi
Tak ako v minulom článku som sa venoval hematologickému vyšetreniu krvi, dnes by som chcel priblížiť princíp a výhody biochemického vyšetrenia. Jedná sa o vyšetrenie, ktoré nám pomáha presnejšie lokalizovať problém prebiehajůci v organizme pacienta. Najčastejšie je robené súčasne s hematologickým. Ak hematologickým vyšetrením zistíme prítomnosť zápalu, infekcie, zmien v hladine červených krviniek alebo iných parametrov, tak na základe klinických príznakov a biochemického vyšetrenia vieme presnejšie určiť orgán, ktorého poškodenie je zodpovedné za stav pacienta. V biochemickom vyšetrení sledujeme aktivitu enzýmov, metabolitov a ich hladinu v krvi. Každý orgán podieĺajúci sa na metabolizme živín v tele, je charakteristický určitým enzýmom alebo enzýmami. Ak dôjde k zmene týchto špecifických enzýmov, dá sa predpokladať, že daný orgán je poškodený alebo stimulovaný, aby zachránil škodu vzniknutú vplyvom ochorenia. Tak isto ako hladina enzýmov, tak aj hladina látok, ktoré sú vylučované jednotlivými orgánmi, má jednoznačnú výpovednú hodnotu pri stanovení ich poškodenia. Na zhrnutie použijem príklad, ak nám hematologické vyšetrenie ukáže zvýšenú hladinu bielych krviniek a pri biochemickom vyšetrení zistíme zvýšenie enzýmu kreatínkynáza a zároveň zvýšenú hladinu dusíkatých látok, dá sa predpokladať, že pacient s určitým klinickým prejavom má bakterniálnu infekciu, ktorá je lokalizovaná na obličkách. Aj keď je odber krvi a jej vyšetrenie u zvieracích pacientov určitým spôsobom výzva (a často aj boj), ich prínos vie naozaj nakloniť misku váh na stranu pacienta, a dopomôcť k urýchleniu správnej voľby terapie. Krv je naozaj úžasná tekutina a jej odber a vyšetrenie sú v dnešnej dob u ľudí úplnou samozrejmosťou, preto odporúčam pri pacientoch trpiacich ochorením, ktorého diagnostika je na základe klinických prejavov nejasná, doplniť takéto vyšetrenie o vyšetrenie krvi.

Hnačka

Hnačka u zvierat predstavuje rovnaký problém ako u ľudí, s tým rozdielom, že u zvierat predstavuje vyššie riziko. Vyššie riziko z toho dôvodu, že často nedochádza zo strany majiteľa k adekvátnemu terapeutickémju zásahu, ale často sa problém rieši mávnutím rukou, pričom ku nám prichádzajú pacienti, ktorí trpia hnačkou niekoľko dní a nie je výnimkou, že aj niekoľko týždňov. Treba si ale uvedomiť, že na rozdiel od ľudí, zvieratká nemajú možnosť umyť si ruky a všetky zaujímavé veci skúmajú nosom a v zápetí aj jazykom. Aj napriek tomu, že hnačka má rôzne príčiny, najčastejšie je spojená s nesprávnym manažmentom kŕmenia zverenca, ako je náhla zmena krmiva alebo podávanie nevhodného krmiva. Hnačka je veĺmi častým problémom najmä mladých zvierat, u ktorých silné hnačkové ochorena predstavujú závažný stav, pretože sa z tela vyplavuje veľké množstvo vody,minerálov a živýn, a zároveň je energeticky veľmi náročná. Mláďatá nemajú dostatočné energetické zásoby, pričom môže dochádzať až k ich úplnému vyčerpaniu a tým ku kolapsu organizmu. Takýto stav je najma pri silných hnačkách spôsobených parvovírusom u šteniat. Pri podcenení tohoto stavu je až 100% úhyn. U starších psov predstavuje mierna hnačka menšie riziko, no ak je problém výrazný može dochádzať až k poškodeniu obličiek v dôsledku dehydratácie a tento problém sa dá už len ťažko zvládnuť. Majiteľ zvieratka by si mal pravidelne plniť povinnosti spojené s chovom svojho miláčika, ako sú najmä pravidelné vakcinácie proti infekčným chorobám, pravideľné odčervovanie a hlavne stabilný a konzistentný režim kŕmenia vedia zabezpačiť dostatočnú prevenciu hnačiek.

Kŕmenie šteniat časť 2.

V prvých piatich mesiacoch dochádza u šteniat k intenzívnemu zvyšovaniu hmotnosti ( až niekoľkonásobne), vyvíja sa kostra, tlačia sa mliečne zuby a následne sa začnú vymieňať za trvalé. Intenzívne sa vyvíja aj srdcová a nervová sústava. Keď berieme šteniatko od majiteľa, malo by byť už samostatne schopné sa nakŕmiť. Často dostanú noví majitelia do chovateľa niekoľko dávok stravy, na ktorú je šteňa zvyknuté. Ak chcem kŕmiť inou značkou, prechod od starého krmiva k novému musí byť postupný. Energetická potreba šteniat je 2-3x vyššia ako u dospelého psa, pričom požiadavky na vyváženosť živín sú zložité. Domácou stravou to na 100% nikdy nedosiahneme. Odporúčam preto kvalitné suché krmivo od renomovaného výrobcu. Šteňa vo veku 8 týždňov by malo žrať 5-6x denne, vo veku 2-3 mesiace 5x denne, 3-5 mesiacov 3-4x denne, 5-12 mesiacov 2-3x denne, nad 1 rok 1-2x denne. Potravu sa šteňaťu snažíme dávať vždy približne v rovnakom čase a doprajeme mu ho asi len na 15 minút. Potom misku zoberieme a počkáme do ďalšieho kŕmenia. Určite nenechávajte plnú misku neustále k dispozícii, vedie to k pretučňovaniu šteňaťa a zvýšenej záťaži na srdce a kostru. Po kŕmení doprajeme psovi pokoj, nehráme sa s ním, ani nenaháňame. Potrebuje trochu vytráviť, aby sme predišli vyvráteniu krmiva alebo bolestiam brucha. Špeciálnou kategóriou sú šteňatá veľkých a obrích plemien, ktoré majú veľmi špecifické požiadavky na kŕmenie. Nemali by ste experimentovať ani šetriť na granuliach, práve naopak. To, čo investujete do kŕmenia teraz, sa vám niekoľkonásobne vráti v dospelosti. V dobrom aj v zlom.

Kŕmenie šteniat časť 1.

Výživa novonarodených šteniatok väčšinou nepredstavuje pre majiteľov žiadnu záťaž. Stačí, keď dobre kŕmia maminu. Niektoré veci by ste ale mali vedieť…
Najdôležitejšie je, aby sa šteniatka napili mlieka do 24 hodín od narodenia. V tomto období totiž sučka neprodukuje obyčajné mlieko , ale kolostrum. Ide o mlieko s vysokým obsahom imunoglobulínov, čo sú látky zodpovedné za dobrú imunitu. Tráviaci trakt malých šteniat je ešte sterilný, bez osídlenia prospešných baktérií. Tie získajú postupne pitím mlieka do 24 hodín a baktérie následne začnú produkovať vitamíny skupiny B a K. Mlieko je teda hlavným zdrojom energie a živín. U početných vrhov alebo sučiek, ktoré majú málo mlieka je nutné prikrmovať šteniatka špeciálnymi mliečnymi náhradami (určite nie kravským mliekom!!!). U osirelých šteniat je potrebné okrem mliečnej náhrady zabezpečiť aj vyprázdňovanie šteniat a to masážou zadočku. Takéto šteňatá kŕmime aj 7-8x denne. Od 4.týždňa môžeme začať šteniatkam ponúkať aj iné dobroty. Začneme kašovitými, rozmixovanými jedlami, telesnej teploty. Polotuhú stravu ponúkame od 5.týždňa, v 6.-7.týždni by mali byť schopné prijať aj tuhú stravu a granule. Podávať môžeme husté rozmixované polievky, netučné jemne nakrájané varené mäso, ovsené vločky, cestoviny, vaječný žĺtok, tvaroh, vnútornosti (hovädzie srdce, pečeň) a samozrejme neskôr šteňacie granule. Úplne nevhodné je dávať šteniatkam kravské mlieko. Obsahuje laktózu, ktorá je pre ne nestráviteľná a vyvoláva osmotickú hnačku.

Kŕmenie matky po porode

Pôrod je v živote vašej sučky veľká udalosť, preto jej výživu nesmieme zanedbať ani teraz. Veď neživíte len ju, ale aj jej šteniatka. Potreba krmiva po pôrode závisí od počtu narodených šteniat. Sučka potrebuje predovšetkým kvalitné krmivo bohaté na bielkoviny a energiu, aby sa zabránilo jej vyčerpaniu. Laktujúca sučka potrebuje 2x viac krmiva ako iný psík jej hmotnosti a ak má viac ako 8 šteniatok tak až 3x viac. Neznamená to však že je dáte všetko, čo chladnička ponúkne bez ladu a skladu. Dojčiaca mamina dáva v mliečku zo seba to najlepšie. A úplne, úplne všetko. Preto by aj mala dostať to najlepšie. Vyžaduje si špeci stravu a ak vám na nej záleží (ani nepripúšťam inú možnosť), tak jej ju dáte. Na trhu je veľa značiek prémiových aj superprémiových ktmív, ktoré sú určené pre laktujúce sučky. Sú to krmivá, ktoré sa dávajú aj budúcim maminám a zároveň sú to prvé granulky, ktoré šteniatka ochutnajú. Preto si dajte záležať. Najvyššia produkcia mlieka je okolo 14.dňa po pôrode, špeciálnym krmivom však kŕmte až do odstavu, čo je asi v 7. Týždni života šteniat. Potom postupne prejdite na normálnu stravu. Nemenej dôležitý je však aj pitný režim. Denná potreba vody sa zvyšuje niekoľkonásobne, väčšia sučka môže môže v období najvyššej produkcie mlieka vypiť denne aj 5 litrov vody! NebuĎte leniví jej ju vymeniť aj 2x za deň. Ak výživu v období po pôrode zanedbáme, sučka bude chradnúť, viditeľne schudne, začne jej vypadávať srsť, chlpy budú matné a lámavé. Pokial má veľa šteniatok, môžete ju dostať až na pokraj síl. A napriek tomu, že šteniatka budú prosperovať, sučka nám bude miznúť pre očami.

Kŕmenie od stola

Majitelia často svojim miláčikom šupnú do misky niečo zo svojho taniera. Ale keď on/ona tak smutne pozerá! No a čo, že práve spráskal misu granúl, stále vás podozrieva, že vy máte na stole čosi lepšie a kým sa sám nepresvedčí, nedá vám pokoja. A vy viete, že sa to nesmie, ale….Myslíte si, že taký malý kúsok mu neublíži? Ale ublíži! Často je to kúsok mäska – veď psík/mačička je predsa mäsožravce. Ale naše mäsko je osolené, okorenené, rôzne dochucované. Na to nie sú zvieracie obličky vôbec zvyknuté a postupne im vyvoláte obličkové zlyhanie. Alebo aj hnačku a vysoký krvný tlak. Tak aspoň kostičku? Ani nápad! Špeciálne je obľúbené podávanie kuracích kostí (veď ich je škoda vyhodiť), ale aj inej hydiny. Lenže práve tieto sú extrémne štiepivé, zraňujú sliznicu ústnej dutiny aj celého tráviaceho systému a okrem perforácie a krvácania, môže spôsobiť silnú a bolestivú zápchu. Ďalšou zakázanou potravinou je čokoláda a vôbec všetky kakaové veci. Ak máte šťastie, psovi privodíte „len“ hnačku a zvracanie, ale 1 čokoláda môže psa zabiť, nieto ešte, keď zhltne celú bonboniéru. Okrem toho obsahuje čokoláda veľa cukru, ktorý prispieva k nadváhe a k zvýšenému riziku zlyhania srdca. Rovnako nebezpečné je avokádo, hrozno a hrozienka (ešte horšie, tie v čokoláde). Spôsobujú silné kŕče ťažké hnačky. Problémy spôsobuje aj cesnak a cibuľa. Niežeby sa za nimi psy hrnuli, ale aj dlhodobé podávanie cesnaku na odčervenie, môže mať neblahé účinky. Od nechutenstva a apatie po chudokrvnosť. Ďalšími veľkými zradcami sú káva a alkohol. Prečo ich zvieratám odoprieť, hádam nemusím rozpisovať. „Špecialitkou“ je aj surové vaječné bielko, strukoviny, čerstvý chlieb a pečivo, kapusta, karfiol, ktoré spôsobujú nadúvanie a hnačky.

Ako kŕmiť budúcu matku

Či už to bolo plánované alebo to bola nehoda, či ste chceli alebo nie, vaša sučka bude mamou. V jej živote nastanú veľké zmeny, ale zodpovedný majiteľ ju v tom samu nenechá. Vzhľadom na všetky možné komplikácie počas gravidity a pôrodu, je dobré vedieť, že niektorým je možné sa vyhnúť – a to správnou výživou. Gravidita sučky aj mačky trvá 58-65 dní, priemerne 63 dní. V prvej polovici gravidity je potreba energie a živín zhruba rovnaká ako doposiaľ. Sučke stačí denná dávka kvalitných granúl. V druhej polovici sa však potreba energie, vitamínov a minerálov zvyšuje o 30-50%. Závisí to od hmotnosti a kondície sučky, počtu očakávaných mláďat a aj od pôrodnej hmotnosti šteniatok, ktoré zase závisí od plemena. Šteniatka v brušku prudko rastú a sučka to musí zvládnuť. Ak dávame málo kvalitnú stravu, na sučke sa to vidíme ako zhoršenie kvality srsti a chudnutie. To, čo nevidíme, je však zníženie hustoty kostí, záťaž na celý organizmus, riziko eklampsie, predčasného pôrodu alebo aj potratu. Riešením je zvýšenie dávky KVALITNÝCH granúl. Zhruba tri týždne pred pôrodom prejdeme na granule pre šteňatá. V malom objeme je obsiahnutých veľa živín a to je presne to, čo budúca mamina teraz potrebuje. Navyše šteniatka zaberajú v bruchu veľa miesta, tlačia na žalúdok a tak sučka nežerie toľko ako inokedy. Preto jej granule nechávame „ad libidum“, čiže podla chuti. V miske má k dispozícii neustále nejaké suché krmivo. Samozrejme je vždy po ruke aj miska s čerstvou pitnou vodou. Šetriť na granuluiach sa oozaj nevyplatí. Viac ako inokedy, myslíme na to, že naša sučka si to predsa zaslúži.

Problematika análnych žliaz

Análne vačky, odborne paraanálne žľazy, sú malé vačky v oblasti konečníka psov, mačiek a niektorých ďaľších šeliem. Sú umiestnené v okolí konečníka a ak si predstavíme ciferník hodín, tak sa nachádzajú na štvtej a osmej hodine. V týchto vačkoch sa vytvára sekrét, ktorý nesie určitú pachovú informáciu, ktorú vedia detekovať len veľmi výkonné čuchové zariadenia našich zverencov. Ako inak aj pri tomto párovom orgáne dochádza ku problémom a na udivenie majiteľa je to naozaj dosť často. Najčastejšie dochádza k nahromadeniu sekrétu a následnej obstipácii-upchatiu vývodov týchto žliaz, ktoré vyúsťujú do konečníka a vtedy hrozý, že sa príslušná análna žľaza zapáli a začne pekelne bolieť. Takéto upchatie si majiteľ najčastejšie všimne ako „sánkovanie“ psa, kedy sa naši miláčikovia z veľkou obľubou šmýkajú po koberci po „zadku“ z natiahnutými zadnými končatinami, pričom sa prednými posúvajú. Zdanlivo nevinný problém však môže vyústiť až do zákerného akútneho zápalu, kedy môže v najhorších prípadoch dôjsť až ku prasknutiu žľazy a výronu jej obsahu do análnej oblasti. Psíky si často vylizujú a hryzú oblasť konečníka alebo koreň chvosta keďže žľazy v tomto stave svrbia a silno bolia. Vytečený obsah je najčastejšie naružovelý, silne zapáchajúci a može sa v ňom nachádzať krv. Takýto stav je nevyhnutné konzultovať a riešiť u veterinára, aby sa zamedzilo šíreniu sa procesu. Keďže sekrét, aj keď nie práve patologicky zmenený, zapácha dosť výrazne a preto je potrebné aby sa majitelia miláčikov s podobnými príznakmi naučili ako správne zvládnuť prevenciu. Najlepšie je sa informovať u vášho veterinára ako sa majú análne vačky správne vytláčať a hlavne ako často. Liečba postihnutých análnych žliaz je zdľhavá a pre klientov aj pacientov veľmi nepríjemná a bolestivá, takže nie zriedka je navyhnutné pacienta uspať, aby sa dala terapia správne vykonať. Nepodceňujte signáli, ktoré Vám Váš miláčik dáva a radšej sa poraďte s odborníkmi.

Pretočenie žalúdka

Toto ochorenie predstavuje závažný, veľmi rýchlo prebiehajúci a život ohrozujúci stav, kedy dochádza v dôsledku zvačšenia žalúdka, poprípade jeho pretočenia k stlačeniu veľkých aj malých ciev. Týmto stlačením sa v organizme nesprávne prisúva kyslík k dôležitým tkanivám a orgánom, pričom zviera upadá do šoku. Je treba odlíšiť pojem roztiahnutie, ktoré najčastejšie vzniká prijatím veľkého množstva krmiva, nedostatočného vyprázdňovania žalúdku, nadmerného kvasenia v žalúdku alebo hltaním vzduchu (aerofágia). K pretočeniu dochádza v dôsledku anatómie tráv. aparátu psov na nie úplne naplnenom žalúdku. Najčastejšie po večernom kŕmení a spravidla bezprostredne po ňom. Je to ochorenie typické pre veľké plemená psov ako sú Nemecká doga, nemecký ovčiak atď. Aj napriek výskytu najmä u veľkých plemien bolo pretočenie popísané aj u mačky a malých plemien. Bezprostredne po kŕmení si majiteľ najčastejšie všíma nekľud, zväčšenie brušnej krajiny, slintanie a pokusy o zvracanie, ktoré sú vo väčšine prípadov neúspešné. Majitelia popisujú zvracanie bielej spenenej tekutiny, čo sú vlastne neprehltnuté sliny. Stavy apatie sú striedané so stavmi nekľudu, pričom psi bolestivo reagujú na dotyk v oblasti brucha. Stav sa rýchlo zhoršuje až dochádza k šoku a neskôr k celkovému kolapsu obehového systému. Tento stav je potrebné okamžite riešiť u veterinárneho lekára, pretože stav sa skoro nikdy nedokáže upraviť sám. Je veľmi dôležité aby bol pacient predvedený k veterinárovi čo najskor už pri počiatočných príznakoch, pretože čas hrá v prípade tohoto ochorenia veľmi veľkú úlohu a včasné začatie podpornej terapie može zmeniť priebeh celého ochorenia a zvrátiť najhorší možný koniec.
Na vaše pripomienky a otázky

Zubný kameň

V minulej časti som sa venoval problematike zápachu z úst, pričom som spomenul, že najčastejšou príčinou zápachu z úst je práve zubný kameň. Zubný kameň v ústnej dutine vzniká za spoluúčasti viacerých činiteľov, ako sú zvyšky potravy, ktoré poskytujú spolu so zvyškami baktérií tzv. organickú kostru, na ktorú sa usádzajú minerály a chemické – anorganické zlúčeniny zo slín, pričom dochádza k mineralizácii tejto hmoty a tým k formovaniu zubného kameňa. Najčastejšie sa táto hmota usádza na zuboch a v priestore medzi zubami a ďasnami, odkiaľ sa prirodzeným spôsobom odstraňuje veľmi ťažko. Takto vytvorený povlak mineralizuje a následný kameň odtláča ďasná, pričom sa v tomto priestore hromadia nové zvyšky krmiva a tie spôsobujú výrazný zápach. V dôsledku zápalu ďasien dochádza k ich úbytku a následne ku paradentóze až ku uvoľneniu príslušných zubov. Takto zmenená ústna dutina, je veľmi dobrou živnou pôdou pre baktérie, ktoré rozkladajú nahromadené krmivo, pričom sa do tela Vášho miláčika uvoľňuje enormné množstvo toxínov , a zvyškov bakteriálnych tiel. Tieto toxíny poškodzujú životne doležité orgány, pričom nie je výnimočné, keď k nám na ambulanciu prichádza pacient s rôznymi celkovými príznakmi poškodenia obličiek, pečene a niekedy aj srdca v dôsledku neuveritelného zubného kamena v papuľke. Majitelia často podceňujú riziko, ktoré zubný kameň predstavuje, pričom preventívnym mechanickým čistením a odstraňovaním zub. kameňa sa dá podobným komplikáciám predchádzať. Začínajúci zubný kameň sa dá jednoducho zvládnuť napr. podaním kúsku vysušeného chleba, pričom pri hryzení sa tento dostatočne obrúsi. Pri výraznejšom kameni odporúčam odstránenie v celkovej narkóze ultrazvukovým odstraňovačom, pričom sa dôkladne odstráni aj kameň medzi ďasnom a zubom. Problém zubného kameňa nie je dobré podceňovať a predchádzať mu skôr ako sa vytvorí.
Práve prebiehajúca akcia u nás na ambulancii, ktorá trvá do konca roka vám aj s finančného hľadiska vychádza v ústrety.

Vred rohovky

Vred rohovky je jedným z najčastejších očných ochorení, ktoré vzniká v dôsledku zanedbania a prehliadnutia príznakov začínajúuceho alebo prebiehajúceho zápalu na rohovke. Vzniká po dlhodobom, hlbokom zápale rohovky, pri infekčných a endokrinologických ochoreniach, po podráždení oka chemickými látkami alebo ako dôsledok poranenia oka kedy dochádza k strate povrchovej vrstvy rohovkového epitelu. Dá sa rozdeliť do dvoch základných skupín a sice ako povrchový vred, ktorý postihuje len povrchové vrstvy na rohovke a na vred hlboký s horšou prognózou. Povrchové vredy sa zväša liečia dobre ak sa odstráni ich príčina, ale vredy hlboké, najmä tie, ktoré zasahujú do ostatných vnútorných štruktúr oka, možu poškodiť trvalo zrak alebo vyvolať silný zápal celého oka. Prvým klinickým príznakom je bolestivosť, privieranie oka, fotofóbia a silný hnisavý výtok. Neskôr, si majitelia môžu všimnúť formovanie drobného útvaru na rohovke, pričom sa jedná o samotný vred. Toto ochorenie má relatívne dobrú prognózu ak sa podarí prísť na vyvolávajúcu príčinu. Čím dlhšie majitelia váhajú s príchodom k veterinárnemu lekárovy, tým sa problém stáva komplikovanejším a ak sa včas nezačne s vhodnou terapiou, može dôjsť k sekundárnej bakteriálnej infekcii až k zápalu celého oka s perforáciou rohovky a vytekaním vnútroočného moku. Neodkladajte ochorenia očí na náhodu a poraďte sa z Vašim vetrinárnym lekárom, pretože problémy na očiach sú často bolestivé, nepríjemné a nie vždy je možné ich odstrániť ak sú už v pokročilom štádiu postihnutia oka.

Zápal rohovky

Rohovka je očná štruktúra, ktorá pokrýva viditeľnú časť oka, je silno inervovaná a pri akejkoľvek traumatizácii silno bolí. Chráni ju vrstva slzného filmu, ktorý je za pomoci pohybu viečok rozotieraný po jej povrchu. Slzy ďalej slúžia ako roztok na odplavovanie nečistôt z jej povrchu. Jedná sa o zápal rohovky, ktorý najčastejšie vzniká v dôsledku povrchového dráždenia rohovky cudzím predmetom, ktorý sa najčastejšie nachádza v spojivkovom vaku. Môžu to byť častice prachu, kúsky tráv alebo drobné kamienky, ktoré sa do spojivkového vaku dostali v dôsledku nesprávneho utvárania viečka atď. Ďaľšou z príčin sú ektópické riasy, ktoré vyrastajú do vnútornej strany očného viečka a silno dráždia rohovku. Do úvahy prichádza aj suché oko, ktoré vzniká ako dôsledok poškodenia slzného aparátu oka a keďže nie je tvorený dostatočný ochranný slzný film na oku a rohovke, dochádza k jej stálemu dráždeniu. Klinicky sa povrchový zápal rohovky menifestuje silným slzotokom z vnútorného očného kútika, proces je bolestivý a pozorujeme fotofóbiu a privretie očnej štrbiny. K diagnostike sa používa jednoduchý flouresceínový test, ktorý ofarbý rohovkové lézie. Doležité je, aby bola riadne odstránená vyvolávajúca príčina a po jej odstránení sa rohovka rýchlo hojí. Ak sa problém zanedbá je možné, že sa na oku začne vytvárať pigmentová škvrna, pričom trvá dlhšiu dobu kým sa takýto zápal vylieči. Najdôležitejšie je aby majitelia so svojimi zverencami navštívili veterinára, ktorý určí diagnózu a zaháji správnu terapiu aby sa včas predišlo komplikáciam.

Slzenie-epifora

Toto takmer „literárne“ odborné slovo skrýva nie až tak zriedkavý problém očí. Jedná sa o nadmerné slzenie. Je to problém postiujúci najmä malé a stredné plemená psov ako sú trpasličí pudel, maltázsky psík, bolognský psík, bišón, nemecký špic apod. S týmto problémom sa stretávame aj u mačiek najmä dlhosrstých. Prejavom tohoto defektu je nadmerné vytekanie sĺz, ktoré spôsobuje hnedé zafarbenie srsti pod vnútorným kútikom oka a často začína už v skorom veku šteniat a mačiat. Najčastejšie je epifora vnímaná ako kozmetický defekt a môže sa objaviť aj lokálny zápal kože. Príčinou sú najčastejšie záhyby spojivky, ktoré bránia odtoku sĺz slzným kanálom, čo zapríčiňuje, že slzy pretekajú cez okraj viečka. Z ďaľších možných príčin sú kožné záhyby u plemien s krátkym pyskom ako sú buldogy, pekynézske palácové psíky, Ši-tzu, poprípade čivavy, entrópium-vchlípenie viečka, ektópické riasy, alergie s prejavom na očiach ale aj poruchy na slznom aparáte ako sú napr. zúžené slzné kanáliky alebo ich upchatie. Vo vačšine prípadov sa jedná len o kozmetický problém. Bohužial v pípade slzenia v dôsledku vrodených anatomických anomálií, je korekcia slzotoku takmer nemožná. Samozrejme s vínimkami alergií, odchlípených spodných viečok alebo odstránenia dráždivých elementov uvedených vyššie. Ak Vám problém slzenia u Vášho miláčika spôsobuje vrásky na čele, poradte sa s veterinárnym lekárom či je možné epiforu odstrániť a aké je riziko zákroku.

Entropium

Entrópium je v preklade vchlýpenie alebo vtočenie voľného okraja viečka spolu s riasami. Toto ochorenie je časté a čiastočne geneticky podmienené, takže je vhodné ak sa jedinci s týmto problémom nezaradzujú do plemenitby. Vtočenie viečka s následným dráždením rohovky oka riasami a chlpami má za následok, že dochádza k blepharospazmu, čo znamená, že postihnuté oko je privreté, dochádza k zvýšenému slzotoku až epifore. Pri dlhodobom dráždení sa pridáva hnisavý zápal spojivky, fotofóbia čiže precitlivelosť na svetlo a vo veľmi pokročilých štádiách može dojsť až ku vzniku vredu na rohovke. Plemenne predisponované sú najma psi ako šarpej, buldog, rotvajler, retríver alebo čau čau. U týchto plemien sa ochorenie prejavý už v rannom veku, v podstate ihneď po otvorení očnej štriny, zhruba v 10. dni života. U niektorých plemien ako čau čau šarpej alebo kokeršpaniel može k ochoreniu dochádzať aj v pokročilejšom veku v dôsledku ochabovania svalov viečka. K entrópiu ďalej dochádza vplyvom poranení a následným zjazvením viečka a tak isto, aj ako následok zmenšenia očnej gule z akýchkoľvek príčin. Terapia je najčastejšie chirurgické odstránenie kožného laloku na viečku zodpovedajúcej šírky aby sa vtočenie úplne odstránilo. U rizikových plemien alebo u psov s podobnými príznakmi, je vhodné tieto problémy konzultovať z veterinárom, aby sa predišlo dráždeniu oka a zamedzilo sa tak dlhodobej terapii, po alebo počas ktorej sa problém aj tak bude musieť odstrániť.

Ectrópium

Odborne sa tento problém nazýva ectropium a jedná sa o oddialenie voľného okraja viečka, s možnosťou čatejšej iritácie (dráždenia) rohovky a spojivky oka. Je viacero typov ektrópií, no najčastejšie sa stretávame s vrodeným typom, s plemennou predispozíciou u basetov, bernardínov, kokeršpanielov, nemeckých dóg, šarpejov a boxerov. Menej časté sú typy u starších psov, po poraneniach viečok, odchlýpenie v dôsledku vzniku novotvaru (nádoru) na viečku, alebo ektrópium v dôsledku únavy faciálnych (tvárových) svalov, kedy je viečko ráno v normálnej polohe a v neskorších hodinách dochádza k jeho odchlýpeniu. Klinicky je defekt jasný na prvý pohľad, viečko je jasne odchlýpené a dochádza k odhaleniu očnej spojivky, ktorá je vplyvom dráždenia začervenalá a často zapálená. Dochádza k častým zápalom spojivky a rohovky oka, pričom zviera má oko neprirodzene privreté a citlivo reaguje na manipuláciu. Riešenie tohoto problému je najčastejšie chirurgické, pričom je vhodné ho vykonať hneď ako sa objavia klinické príznaky zápalu, ale často aj ako prevencia na žeľanie majiteľa. U psíkov, u ktorých sa ektrópium objavý už v rannom veku, je najvhodnejšie zvážiť aj ich použitie na rozmnožovanie, kedže ochorenie má vo vačšine prípadov dedičný základ a teda je prenosné z rodiča na potomstvo. Nie je vhodné aby majitelia psíka s týmto problémom čakali na chvíľu, kedy sa prejavia klinické príznaky zápalu a radšej včas vyhľadali pomoc veterinárneho lekára a poradili sa o najvhodnejšom spôsobe riešenia, čím sa predíde komplikáciam so zápalom a nepohodou zvieraťa.

Zákal šošovky

Katarakta je v podstate pojem, označujúci súbor očných zmien, ktoré spôsobujú zakalenie šošovky oka. Dá sa rozdeliť z viacerých hľadísk a to podľa štádia rozvoja, v ktorom sa ochorenie nachádza, lokalizácie zákalu, časového výskytu (vek), etiológie (príčina zákalu) a patogenézy (priebehu zákalu).
Budem sa venovať rozdeleniu len na základe veku pacientov kôli jednoduchosti a prehľadnosti. Ostatné rozdelenie je veľmi zložité a pre majiteľov takmer nepodstatné z hľadiska určenia ochorenia. Začnem vrodenou formou katarakty, ktorá sa začína tvoriť už v maternici a dá sa diagnostikovať hneď po otvorení očí šteniat, u ktorých je vačšinou na oboch očkách. Zrelá forma sa vyskytuje v prvých rokoch života a je buď dedičná alebo získaná zranením, vnútroočným zápalom, toxickými vplyvmi alebo ako súčasť prejavou cukrovky. Senilná forma sa vyskytuje u zvierat (najmä psov) nad 6 rokov života. Zakalenie šošovky sa prejavuje hustým alebo menej hustým zakalením šošovky, ktoré je majiteľ schopný rozpoznať voľným okom. Zákaly nižšieho rozsahu sa diagnostikujú pomocou štrbinovej lampy, oftalmoskopom atď. Podľa hustoty majú zákaly sivú alebo sivobielu farbu. Ak sa zákal nachádza v počiatočnoum štádiu, najma ak je nepriehľadnosť šošovky koncentrovaná v jej strede je možné toto ochorenie alebo skôr vadu zraku obmedziť podávaním liekov tzv. midriatík 1-2x denne. Bolo urobených veľa pokusov s liečbou katarakty za pomoci liekov, no ako najúčinnejšia forma liečby sa stále považuje chirurgická terapia, ktorá sa vykonáva na špecielizovaných pracoviskách. V podstate zákal šošovky nepredstavuje priame riziko pre Vášho zverenca, ale určite ovplyvňuje kvalitu jeho zraku.

Zápal spojivky

Zápal spojivky

Spojivka je vlastne vnútorná plocha „viečka“, ktorá sa dotýka oka a slúži na mechanické rozotieranie sĺz po oku. Tak ako všetko, aj táto súčasť našich štvornohých miláčikov podlieha možnostiam infekcie, ktorá sa prejavý vo forme jej zápalu. Toto ochorenie patrí medzi najčastejšie ochorenia očí, s ktorým majitelia prichádzajú na ambulanciu a často sú výrazne podceňované. Pôvod tohoto ochorenia môže byť rôzny, od jednoduchých zápalov spôsobených bakteriálnou infekciou až po vážnejšie celkové ochorenia. Prečo tento zápal vzniká? No môže to byť v dôsledku vážnejších celkových ochorení ako sú Leishmanióza, lysterióza, u mačiek vačšinou ako súčasť vírusových ochorení horných dýchacích ciest (najma v mladom veku). Príčinou ďalej môže byť nesprávne utváranie „viečok“, pričom sa spojivka neustále dráždi cudzími látkami ako je prach atď. Pri takomto dráždení sa narušuje vonkajšia vrstva spojivky a dochádza k bakteriálnej infekcii. Dráždenie môže spôsobovať aj nesprávny rast rias na okraji viečka, pričom pozorujeme rast rias mimo okraju viečka tzv. ektópická cília, alebo rast riasy smerom do vnútra. Jednými z najčastejších príčin zápalu viečok v letnom období u zvierat so správnym anatomickým utváraním viečok sú osiny. Osiny sú časti lúčnych tráv, ktoré sa dostanú do oka pri venčení a nemusím písať aké problémi možu spôsobyť. Ako je zrejmé, príčin tohoto ochorenia je nespočetné množstvo. Majiteľia si najčastejšie všimnú zmenu zafarbenia a veľkosti viečka, pričom často udávajú, že oko je krvavé. Tento fakt sposobuje silné prekrvenie zapálenej spojivky, ktorá je opuchnutá a často psíka bolí alebo svrbí. Často môžeme pozorovať, že náš zvernec má oko privreté so silným hnisavým alebo nehnisavým výtokom a neochotu spolupracovať s majiteľom pri pokusoch o jeho predbežné vyšetrenie. Zápal spojivky je teda veľmi nepríjemná záležitosť, ktorá vie vášmu miláčikovi poriadne strpčiť život a preto by malo byť prioritou vyhľadanie pomoci u veterinára, ktorí určí diagnózu a nasadí lieky, ktoré sú určené na to, aby podobné problémi odstránili. Neodporúčam liečbu očí majiteľmi za žiadnych okolností, pretože problémi, ktoré sposobili majitelia nesprávnou liečbou, sú často oveľa horšie ako bol pôvodný problém.

Pohlavný cyklus suky

Mnoho majiteľov by chcelo po svojej sučke šteniatka, ale nerozumejú tomu, ako funguje telo ich psej slečny. Takisto veria tomu, že sučka by mala maťšteniatka aspoň raz za život, čo vôbec nie je pravda!!! Sučky sa prvý krát hárajú v 8 – 12 mesiacoch veku, výnimočne aj v 6 alebo až v 24 mesiacoch. Skôr prichádza u malých plemien, u súk chovaných voľne alebo v styku s inými psami a sučkami. Priebeh prvého hárania býva netypický, preto hodnotenie pohlavnej aktivity u súk mladších ako 2 roky býva nepresné. 70% sučiek je diestrických, čiže sa hárajú 2 krát do roka až do prechodu vo veku 10 – 14 rokov. Medzi dvoma háraniami býva interval kľudu dlhý 6-8 mesiacov. A j tento časový údaj je relatívny, u niektorých to môže byť aj 4,5 alebo aj 12 mesiacov. Po 7. Roku života sa medzirujový interval predlžuje.Cyklus sučky sa delí na 4 štádiá: proestrus, estrus (ruja), diestrus a anestrus. Proestrus je typický krvavým výtokom, opuchom vulvy a atraktívnosťou pre psy. Krvácanie môže byť rôznej intenzity a mnoho majiteľov si začiatok ani nevšimne, lebo sučka sa sama čistí a vylizuje. Táto fáza trvá 7 – 9 dní, hraničné hodnoty sú 2 – 28 dní. V estre sa krvavý výtok mení na žltooranžový a sučka je nielenže atraktívna pre psy, ale ich aj sama vyhľadáva. Nabáda ich k prískoku a odťahuje chvost na stranu. Táto fáza je ideálna na krytie a trvá 5 – 9 dní (hranice 3 – 21 dní). Diestrus začína zmiznutím ochoty k páreniu sa a ďalej nemá žiadne typické príznaky. Trvá 56 až 60 dní u gravidných (dĺžka gravidity je niečo iné!) a 60 až 90 dní u negravidných sučiek. Anestrus je kľudové štádium, začiatok sa nedá presne určiť, prelína sa s koncom diestru. Dĺžka tejto fázy závisí od plemena a je to 125 – 150 dní (resp. 65 – 300). No a potom nastupuje cyklus od začiatku.

Pohlavný cyklus mačky

Puberta nastupuje priemerne vo veku 6 – 9 mesiacov. Skorší nástup puberty môžeme čakať u krátkosrstých mačiek ako u dlhosrstých, takisto skôr u voľne žijúcich ako vo vnútri chovaných. Veľmi závisí od ročného obdobia. Zima a skracujúci sa deň odďaľujú nástup puberty. Znamená to, že mačička narodená v máji a mačička narodená v septembri toho istého roka, prídu do puberty naraz a to približne vo februári až marci nasledujúceho roka.

Mačka je zviera sezónne polyestrické. Ruju má teda len „v sezóne“ – február až september, v závislosti od teploty vonkajšieho prostredia. V zime majú „kľud“, ale chovatelia čistokrvných plemien, ktorí chovajú mačky vo vnútri môžu toto obdobie ovplyvniť umelým osvetlením určitej intenzity. Mačičke tak vyrobia „dlhý deň“ a ona môže prísť do ruje.

Pohlavný cyklus má podobné fázy ako u sučiek, ale s rozdielnym trvaním a prejavmi. Proestrus trvá 0,5 až 3 dni, mačka je atraktívna pre kocúrov, nechce sa však páriť. Estrus je typický zvoľnosťou k páreniu. Mačka veľa mňauká, je nepokojná, váľa sa po zemi, otiera o rôzne predmety a prehýba chrbát. Veľkou zvláštnosťou ruje u mačiek je, že ak nedôjde ku kopulácii, teda k styku s kocúrom, ovulácia (vyplavenie vajíčok) neprebehne. Ovulácia je teda provokovaná a podmienená. Po prvom párení, ovuluje len 50% mačiek, preto ich treba niekoľko, v krátkych intervaloch 20 – 30 minút. Ak sa v tomto intervale mačku nakryje iný kocúr, je možné aby mali mačatá z jedného vrhu rôznych otcov. U veľmi citlivých mačičiek môže ovuláciu vyvolať aj prosté pohladkanie po chrbte. Táto fáza trvá asi 7 dní.

Potom nasleduje medzirujový anestrus trvajúci 8 dní a typickým obdobím kľudu. Mačka je pre kocúrov nezaujímavá. Tieto fázy sa počas sezóny opakujú niekoľkokrát za sebou. Mimo sezónu sú v tzv. sezónnom anestre, ktorý je vyvolaný skracujúcimi sa dňami a znižúcimi sa teplotami okolia.

Otodectový svrab

Je najčastejším ušným svrabom u mačiek a čoraz častejšie sa s týmto roztočom stretávame aj u psov. Toto ochorenie spsôbuje parazit Otodectes cynotis. Má okrúhle telo a veľkosť od 0,3-0,5mm. Žije na povrchu kože a živí sa jej nabodnutím a pitím tkanivového moku. Tento spôsob získavania potravy v zvukovode vyvoláva veľmi intenzívne svrbenie a zápal so zvýšenou sekréciou mazu. Tento maz je typický svojím tmavohnedým sfarbením, ucho je bolestivé a svrbí. Najčastejšie sa v praxi stretávame s problémom, kedy si majitelia sťažujú, že mačička alebo psík prudko mykajú hlavou, škrabú sa a neraz to vyústi až k problému, ktorý sa volá othematom, čo v preklade znamená modrina na uchu. Táto modrina vzniká v dôsledku poškodenia jednej z mnohých ciev, ktoré prebiehajú na ušnici, pričom dochádza k výronu krvi medzi chrupavku a kožu ušnice. Tento výron sa može vstrebať, ale vo vačšine prípadov nedochádza k vyliečeniu, práve naopak, k zhoršeniu a zväčšeniu výronu. Potom je nevyhnutný chirurgický zákrok na jeho odstránenie. Najlepším preventívnym úkonom je včas prísť k veterinárnemu lekárovi, ktorý po určení pôvodu škrabania, zvolí správnu metódu terapie, čím sa predchádza poškodeniu ušnice a zároveň zápalu zvukovodu, ktorý spôsobujú roztoče. Ochorenie sa veľmi ľahko prenáša zo zvieraťa na zviera, pričom najcitlivejšie naň sú mladé zvieratá, u ktorých má nástup príznakov veľmi rýchli priebeh a infekcia na seba tiež nenechá moc dlho čakať. Ochorenie je prenosné aj na človeka. Tieto roztoče vyvolávajú zápal kože a to najčastejšie na rukách a trupe, pričom príznaky odoznejú po prerušení kontaktu so zvieraťom alebo jeho vyliečením. Podobné ochorenie sa vyskytuje aj u králikov a domácich hlodavcov a spôsobuje ho roztoč Psoroptes cuniculi, ktorý sa ojedinele može preniesť aj na psa alebo mačku.