Archívy autora: MVDr.Zalaš

Odčervovanie miláčikov

Odčervenie (nie odčrevnenie 😉 ) je úkon, ktorého cieľom je, ako názov napovedá, zbaviť zviera červov. „Červy“ sú ľudové pomenovanie pre vnútorné parazity, žijúce v tráviacom trakte našich miláčikov. A ako všetky parazity – robia tam šarapatu a zvieratkám rozhodne nesvedčia.

Parazitov je mnoho druhov. Niektoré sú vzácne, iné zase veľmi bežné. Medzi najbežnejšie druhy „poľujúce“ na psíkov a mačičky sú škrkavky. Šteniatka sa často rodia už infikované, pričom sa ďalej nakazia pitím mliečka. Preto sa šteniatka majú odčervovať už v 2 týždňoch a potom každé dva týždne až do veku 3 mesiacov. Dospelé psy a mačky sa nakazia škrkavčími vajíčkami z prostredia. Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá migruje celým telom cez pečeň a pľúca a pritom dozrieva. Psík ju potom vykašle, zároveň prehltne a potom sa už dospelá škrkavka znovu usídli v tenkom čreve. Škrkavky sú bežný problém, ale ich najväčšou zákernosťou je schopnosť napadnúť človeka, pričom ohrozené sú najmä deti! Preto by sme mali odčervovať veľmi svedomito.

Kým škrkavky patria medzi tzv. ploché červy, poznáme aj tzv.ploché červy. Takými sú pásomnice, ktoré majú takisto komplikovaný životný cyklus. Vajíčka produkujú vo veľkých množstvách, no na vývin potrebujú medzihostiteľa – blchu. Takže odblšením niekedy zabijete dve muchy (resp. parazitov) jednou ranou.Čo môžeme proti vnútorným parazitom robiť? Pravidelne odčervovať všetky psy aj mačky. Odporúčanou schémou je u oboch každé 3 mesiace. Ak žijú v dome viaceré psy alebo mačky, treba ich odčerviť vždy všetky a vždy naraz. Argument, že váš psík sa nestretáva s inými psíkmi a s mačkami už vôbec nie, veru neobstojí. Vajíčka parazitov sú vo vonkajšom prostredí mimoriadne odolné a vybavené na to, aby prežili skoro všetko, preto sa psík môže nakaziť aj na bežnej prechádzke.

Odčervenie sa robí najčastejšie pomocou tabletky, v ktorej je obsiahnutá účinná látka. Tabletky sa dávkujú podľa hmotnosti zvieratka. Na trhu sú dostupné rôzne prípravky, od rôznych výrobcov, pričom trendom je výroba ochutených tabliet, aby sa uľahčilo ich podávanie. Ďalšou možnosťou sú odčervovacie pasty. Tie sú predovšetkým pre šteniatka, ale nájdu sa aj pre dospelých. Pre mačičky sa nájdu aj spot-on prípravky, ktoré sa aplikujú rovnako ako podobné prípravky proti blchám a kliešťom. Odporúčam po nejakej dobe prestriedať značku odčervovacieho prípravku. Tieto prípravky kúpite u každého veterinára alebo aj v niektorých lekárňach.

Pri podávaní tabliet doma treba dozrieť na to, aby psík tabletky skutočne prehltol, nielen šikovne skryl pod jazyk a potom potajomky vypľul. Môžete si pomôcť šunkou, kúskom syra alebo maslom, podľa chutí vášho zvieratka

Notoedrový svrab

Toto ochorenie postihuje najmä mačky, no čoraz častejšie sa povodca ochorenia, Notoedres cati, diagnostikuje aj u psov, fretiek, domácich hlodavcov a králikov. Najčastejšie sa vyskytuje u zvierat privezených z útulkov, u mačiek v období ruje, kedy dochádza k stretom s túlavými mačkami a prenosu roztoča, poprípade prenosom medzi zvieratami chovanými v domácnosti. Oslabenie imunity, je tiež predispozičný faktor objavenia sa príznakov. Ochorenie sa prejavuje príznakmi typickými pre kožné roztoče a u tohoto konkrétneho druhu sú najma na hlave v oblasti vonkajšej stany ušníc, čele a chrbte nosa. Majitelia si najčastejšie všímajú preriednutie srsti s tvorbou drobných, vyrážkam podobných útvarov na už spomenutých miestach. Hlavným príznakom je svrbenie respektíve škrabanie sa zvieraťa na hlave, ušiach alebo nose. Dlho trvajúci problém sa prejavuje tvorbou chrást, šupín a vypadávaním srsti. U mačiek, sa dôsledkom samočistenia može problém rozšíriť aj na iné časti tela. Pri lokalizácii v oblasti očí sa môže problém rozvinúť až do zápalu spojiviek, rohovky prípadne nosovej dutiny. Zvieratko s takýmito problémami chudne, je apatické a zle vidí. Vo väčšine prípadov sa zisťujú zväčšené miazgové uzliny v príslušnej oblasti. Ochorenie sa diagnostikuje na základe klinických príznakov a pozitívneho nálezu roztočov pri mikroskopickom vyšetrení kožného zoškrabu. Liečbu je doležité zahájiť už na začiatku objavenia sa klinických príznakov, aby sa predišlo komplikáciám. Preventívne je treba pravideľne kontrolovať už spomínané miesta výskytu škrabania sa zvieratka, poprípade miesta s preriedenou srsťou alebo vyrážky, hlavne u zvierat s možnosťou voľného pohybu po vonku. V prípade akejkoľvek zmeny včas vyhľadať pomoc veterinára, ktorý zaháji vhodnú metódu terapie. Upozorňujem, že aj toto ochorenie je prenosné na človeka, aj keď klinické príznaky majú u ľudí iba prechodný a mierny charakter.

Kto nám pije krv

No kliešte predsa! Sú to druhí najčastejší votrelci v kožuchu nášho zvieratka.

Na Slovensku sa bežne vyskytuje kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ale problémy robí aj menej častý pijak lužný (Dermacentor reticulatus). Vyskytujú sa do nadmorskej výšky 600 – 800m.n.m., ale dokázané boli už aj nad 1000 m.n.m.. Majú radi listnaté a zmiešané lesy, okraje hájov a lúk, no doma sú aj v mestských parkoch, či zanedbanej záhrade. Naopak neobľubujú borovicové a smrekové porasty, obrábané polia, vinice a mokrade. Nájdeme ich už skoro na jar a na zimný spánok sa ukladajú koncom októbra. V období ich aktivity sú dva vrcholy ich invázie. Prvý je koncom apríla a v máji, druhý v septembri a októbri. V období najväčších horúčav sa aj oni šetria, čo však neznamená, že nie sú.

Oba spomenuté druhy sú tzv. trojhostiteľské kliešte, čo znamená, že larva, nymfa aj dospelý jedinec potrebujú každý svojho vlastného hostiteľa. Chutí im krv myšovitých hlodavcov, zajacov, malých šeliem, srnčej zveri, hospodárskych zvierat, psov, mačiek a nepohrdnú ani tou ľudskou. Larva pije na svojom hostiteľovi 2 – 6 dní, nymfa 2 – 7 dní a dospelá samička 5 – 14 dní.

Pricicanie kliešťa je takmer ako rituál. Špeciálnymi zmyslovými orgánmi sa vedia zorientovať a vyhľadať svoju obeť. Miesto vpichu najprv znecitlivie, potom kožu prereže úplne bezbolestne. V koži sa „zabetónuje“ a môže veselo cicať.

Kliešť figuruje ako významný prenášač závažných infekčných ochorení a nie sú to žiadne drobné boliestky. Ide o lymskú boreliózu, kliešťovú encefalitídu a babeziózu. Posledná menovaná je na Slovensku len krátko a hlavne v južnejších oblastiach, ale jej výskyt narastá.

Sterilizácia suky a mačky

Kastrácia suky alebo mačky, je operačný zákrok, pri ktorom sa trvale odstraňuje maternica, vaječníky no najčastejšie vaječníky spolu s maternicou. Hlavným dovodom kastrácie, alebo sterilizácie, je zabránenie nežiadúcej gravidity. Tak isto sa týmto úkonom predchádza rôznym ochoreniam pohlavnáho aparátu suky alebo mačky ako je napr. Pyometra, cystické vaječníky, cystická degeneácia endometria atď. Jednou z indikácií je aj zabránenie tzv. falošnej gravidite súk, ktorá sa najčastejšie vracia pri pravidelnom cyklovaní súk. Najvhodnejšie je kastráciu vykonávať u súk a mačiek, ktoré sa nachádzaju v anestre pohlavného cyklu, teda vo fáze bez klinických príznakov ruje, a po prvom háraní,teda u súk a mačiek, u ktorých bol dokončený telesný rast a rast kostí, čím sa predchádza zaostávaniu v raste a zaručí sa tak kompletný vývin. Kastrácia po prvej ruji má veľmi výrazný vplyv na výskyt nádorových ochorení mliečnej žľazy u súk, pričom riziko ich výskytu stúpa s každým nasledujúcim háraním. Nežiadúci vplyvom kastrácie je spomalenie celkového metabolizmu suky a mačky, pričom dochádza k zvyšovaniu ich telesnej hmotnosti, čomu sa dá ľahko predchádzať kontrolovaním denného príjmu krmiva, kvlitnou stravou a častým pohybom suky alebo mačky. U súk veľkých plemien sa može vyskytnúť močová inkontinencia, ktorá však nie je pravidlom, dochádza k nej v pokročilom veku suky a je možné ju pomocou liekov zvládnuť. Aj napriek určitým negatívnym vplyvom, ktoré sa samozrejme nevyskytujú u každého kastrovaného zvieraťa, je kastrácia najvhodnejšou metódou ako zabrániť nežiadúcej gravidite a predchádzať závažným ochoreniam pohlavného aparátu, ktoré nie zriedka končia úhynom alebo kastráciou zvieraťa s ďaleko vyšším rizikom krvácania alebo infekcie počas a v pooperačnom období.

Kastrácia kocúra a psa

Pod pojmom kastrácia psa a kocúra rozumieme chirurgické odstránenie semeníkov. Je to operačný zákrok, ktorý prebieha v celkovej narkóze, takže pacient nepociťuje nijakú bolesť. Zákrok je relatívne rýchly a bez väčšieho rizika, pokiaľ je prevedený správne a bez komplikácií. Ku kastrácii psov a kocúrov pristupujeme z viacerých dôvodov. Zo zdravotných dôvodov sú to najmä nádorové ochorenia semeníkov, ťažké bakteriálnne infekcie semeníkov, pri ktorých nedošlo k úplnému uzdraveniu po antibiotickej liečbe, vážne poranenia, benígne-nenádorové zväčšenie prostaty, kryptorchizmus – zadržanie jedného alebo oboch semeníkov v brušnej dutine, pričom pri tomto ochorení skoro vo všetkých prípadoch dochádza k nádorovým zmenám na zadržaných semeníkoch. Ďaľšími dôvodmi sú zníženie pohlavnej aktivity u psov a kocúrov, ako sú časé túlanie, agresivita a značkovanie teritória najma u kocúrov a psov chovaných v domácnosti. Veľký význam má kastrácia kocúrov v prevencii šírenia infekčných chorob ako sú Felínny imunodeficientný vírus (obdoba ľudského HIV), chlamidiózy a iných, keďže k ich prenosu najčastejšie dochádza pri súbojoch domácich kocúrov s voľne sa pohybujúcimi jedincami. Odstránením semeníkov sa vlastne zníži hladina pohlavného hormónu testosterónu, ktorého vysoká hladina je väčšinou zodpovedná za nadmernú pohlavnú aktivitu, agresívne dominantné správanie, sprayovanie (značkovanie) kocúrov, a tiež k zmenšeniu zvačšenej prostaty. Po odstránení týchto príznakov pohlavného spávania, sa výrazne zvyšuje komfort nielen zvierat ale aj ich majiteľov. Nevýhodov kastrácie u kocúrov je možnosť tvorby močových kameňov, v neskoršom obdobý a taktiež zvyšovanie hmotnosti u psov aj kocúrov, čomu sa dá predchádzať zmenou životosprávy, úpravou kŕmenia a zvýšením pohybu. 

Falošná gravidita súk

Tento stav nazývaný odborne pseudogravidita, je charakterizovaný ako normálny priebeh tzv. luteálnej fázy pohlavného cyklu, ktorá nasleduje hneď po háraní suky. Imituje stav skutočnej gravidity bez toho aby bola suka v skutočnosti kotná a dokonca ju može sprevádzať aj falošný pôrod. Najčastejšie sa vyskytuje u súk dobre živených, chovaných v domácich podmienkach s pevnou väzbou na majiteľa. Navonok sa prejavuje zmanami správania a najčastejšie si majiteľ všimne neochotu k príjimaniu bežnej potravy, nosenie hračiek, ku ktorým sa správajú ako ku šteňatám a často aj zhoršenie poslušnosti. Dochádza k zmene na mliečnej žľaze, pričom táto je zväčšená a može produkovať mlieko. Falošná gravidita sa dá chakterizovať ako neadekvátna odpoveď na adekvátne prebiehajúce procesy v tele suky. Hormón, ktorý je zodpovedný za tento stav sa volá prolaktín a zabäzpečuje prípravu mliečnej žľazy na kojenie a tvorbu mlieka. Ak dochádza k tvorbe mlieka, je tento stav vážný a v konečnom dosledku može ohroziť zdravotný stav zvieraťa vážnym zápalom mliečnej žľazy. Ak tvoriace sa mlieko nemá možnosť odtekať, hromadí sa a následne sa vytvárajú na mlieč. žľaze multiformné útvary, ktoré možu podliehať bakteriálnej infekcii, alebo sa neskor menia na nádory mlieč. žľazy. Týmto nežiadúcim príznakom sa dá predchádzať zvýšením námahy suky, odstavením od vody, odstránení z okolia predmety, ktoré by mohli imitovaťšteňatá-hračky. Vždy je najlepšie vyhľadať pomoc veterinárneho lekára, ktorý zvoli najlepšiu možnosť terapie, poprípade po vyšetrení suke nasadí lieky, ktoré potláčajú účinok hormónu prolaktínu. Bohužiaľ tento stav sa nedá bežnými opatreniami odstrániť a je takmer 100% isté, že při nasledujúcom háraní sa suke vráti, preto je na zváženie dať suku vykastrovať, čím sa predíde nežiadúcim komplikáciám. 

Pyometra

Pyometra je najčastejším ochorením reprodukčného aparátu súk a objaviť sa može aj u mačiek. Jedná sa o ochorenie charakteristické hromadením patologicky zmeneného obsahu v maternici, s následným prestupom bakteriálnych toxínov do krvi až sepsu. Predstavuje smrteľnú hrozbu či už pre suku alebo mačku , pričom spontánne vyliečenie je veľmi vzácne. K ochoreniu najčastejšie dochádza jeden až tri mesiace po háraní sa suky v diestre pohlavného cyklu. U mačiek táto fáza väčšinou chýba, preto nie je častá. Ochorenie vzniká vplivom hormonálnej stimulácie endometria(časť maternice), pričom dochádza k nadmernej sekrécii endometriálnych žliaz a následnej infekcii tohoto obsahu. Rozlišujeme dve formy pyometry. Prvá forma je tzv. otvorená, kedy je materničný krček otvorený a infikovaný sekrét odteká von. Druhá forma z uzavretým krčkom predstavuje väčší problém v dȏsledku stále plniacej sa meternice s rizikom jej prasknutia, pričom dochádza k okamžitej otrave krvi a rýchlemu úhynu. Majiteľ si najčastejšie všíma patologický výtok hnedej, hnedočervenej, ružovej farby s prítomnosťou hnisu, ktorý zapácha. Suka býva apatická, pri uzatvorenej forme dochádza k zväčšeniu brucha. Ďaľšie príznaky sa objavujú so stúpajúcou intenzitou celkovej sepsy(otravy) a sú to najmä nechutenstvo až zastavenie príjmu krmiva, chudnutie, depresia, zvracanie, zhoršenie kondície, slabosť panvových končatín a hnačka. Najvýranejším príznakom je nadmerný príjem tekutín a nadmeré močenie. Telesná teplota može byť v norme, poprípade sa v stavoch celkovej otravy može aj znížiť. Diagnostika tohoto ochorenia nie je komplikovaná, pričom diagnóza sa stanový na základe anamnézy a sonografického vyšetrenia. Ak sa potvrdí pyometra je nevyhnutné terapiu zahájiť okamžite a najúčinnejšou možosťou je kastrácia suky alebo mačky. Ďaľšou možnosťou je hormonálna terapia, ktorá sa vo všeobecnosti neodporúča, len u súk určených na odchov mláďat s otvorenou formou.

Zviera v aute

Auto je v dnešnej dobe pre mnohých ľudí samozrejmosťou a pokiaľ máme doma zvieratko, treba ho na vozenie sa v aute zvykaťčo najskôr. Nielen pre prípad návštevy veterinára, ale aj na výlety, či dovolenku. Najlepšie je privykať zvieratko na auto už malinka. Ak nie, treba na to ísť pomaly a postupne predlžovať pobyt v aute. Netreba ho ľutovať, ani sa mu prihovárať, ani ho brať na ruky, veď sa mu nijako neubližuje. Kňučanie, škriabanie a všelijaké iné spôsoby pútania pozornosti by sme mali ignorovať, aj keď je to ťažké. Ak sa naozaj vyskytnú fyzické ťažkosti, zrejme má zvieratko kinetózu. Vtedy treba pred cestou podať tabletku alebo utlmujúci prípravok, ktoré zoženiete u veterinára. Takisto by malo zvieratko cestovať nalačno, vodu mu nechajte. Každé 3 hodiny robíme pauzu na vycikanie a napitie. Psom je zle v aute z mnohých dôvodov. Čo nevyhovuje vášmu, musíte zistiť sami. Niektorým je zle, keď sa nemôžu dívať na cestu, iným naopak, ale aj z neistej pôdy pod nohami.

Zásadou je, že zvieratko musí cestovať bezpečne. To znamená buď v prepravke alebo cestovnej taške, ktorá je pripútaná, ale existujú aj špeciálne pásy pre psov. Nesmie voľne behať po kabíne auta!!! Sú aj rôzne cestovné klietky, upevňovacie deky, závesné lôžka, ochranné siete…

V lete dávame pozor aj na vetranie. Zviera nesmie ostať zatvorené samo v aute ani sekundu! Nevetráme prievanom (riziko vzniku zápalu uší a očí), klimatizácia by mala byť nadstavená tak, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nebol vyšší ako 7°C.

So psom k moru!

Pred letnou dovolenkou majú majitelia zvierat vždy veľkú dilemu: Čo s miláčikom? Možností je hneď niekoľko: 1. Hotel pre psy/mačky, 2. Ostane doma a niekto známy ho bude chodiť kŕmiť a venčiť, 3. Zobrať ho sebou. Ak chcete zobrať psa so sebou do zahraničia (a nemusí to byť nutne letná dovolenka) musí spĺňať niekoľko podmienok. V prvom rade musí byť nezameniteľne označený = čipovaný; tetovaný, ale niektoré štáty ako napr. Veľká Británia, Malta a.i. Tetovanie neuznávajú a na to si třeba dať pozor. Musí mať vystavený pas. Pas spoločenského zvieraťa má svoje konkrétne číslo a vystavuje sa len konkrétnemu psovi. Vydáva ho poverený veterinárny lekár (ich zoznam nájdete na www.kvl.sk). Väčšina krajín EÚ vyžaduje platnú vakcináciu proti besnote. U šteniat, ktoré sú vakcinované prvý krát vo veku 3 mesiace to znamená, že od dátumu vakcinácie po vstup musí uplynúť doba minimálne 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov. U dospelých zvierat je horný limit platnosti revakcinácie 12 mesiacov pred vycestovaním. Od 1.1.2012 pri cestovaní do Veľkej Británie, Írska, Malty a Švédska už nie je potrebné vyšetrenie na titer protilátok proti besnote.

Ďalej 24 – 48 hodín pred vycestovaním musí byť ošetrený proti kliešťom a odčervený, toto musí byť zaznamenané do pasu veterinárom. Okrem toho sa doporučuje zdravotná prehliadka najviac 3 dni pred cestou a takisto o tom bude záznam v pase. Ak dodržíte všetky tieto podmienky nemali by nastaťžiadne komplikácie pri vycestovaní do všetkých krajín EÚ. Vždy si radšej nechajte časovú rezervu a vybavte všetky potrebné náležitosti ako riskovať, že vás vrátia z hraníc domov. Pre podrobnejšie informácie kontaktujte veterinárneho lekára.

Zápach z úst

Zápach z úst je veľmi často sa vyskytujúci kozmetický problém u psov a mačiek a má rozne príčiny. V chove psov a mačiek sa veľmi malá pozornosť venuje starostlivosti o ústnu dotinu. Majitelia sa začínajú o papuľku svojich zverencov zaujímať najmä v tedy, keď niečo zničí, alebo ak sa z nej začína šíriť nepríjemný zápach. Zápach z úst je najčastejšie spojený s tvorbou zubného kameňa, ktorému sa budem detailnejšie venovať v nasledujúcom čísle, infekciou, zápalom, poprípade vážnymi celkovými zmenami, v spojení s poškodením obličiek. Ďeľším dovodom je hromadenie zvyškov krmiva v medzizubných priestoroch, ktoré si mi ľudia odstraňujeme čistením zubov. K ukladaniu zvyškov dochádza najmä u psov s nepravidelným chrupom a u psov s krátkym pyskom ako sú buldogy, francúzky buldoček atď.. Krmivo sa okrem medzizubných priestorov hromadí najmä v kožných a slizničných záhyboch, čo často imituje zápach z úst. Riešenie tohoto problému má často kritický význam, pretože zápach može byť až neznesiteľný a z miláčika sa tak stáva čierna ovca rodiny, odstrkovaná na druhú koľaj a často trestaná za veci, za ktoré nemože. Pritom stačí naozaj málo, a to občas sa „pozrieť problému na zúbok“. To čo v papuľke často majitelia nájdu, ich neskutočne prekvapí a zhrozený prichádzajú k veterinárovi s prosbou o naliehavú pomoc a niekedy aj s prosbou na utratenie zvieraťa s úmyslom skrátiť jeho, teda vlastne svoje trápenie. Ak je zápach výrazný a vznikol náhle spolu s inými príznakmi, je najlepšie ihneď vyhľadať veterinára, ktorý stanový diagnózu a najvhodnejšiu metódu liečenia. Ak sa jedná o dlhodobý problém, tak je vhodné sa s veterinárom poradiť ako ho riešiť skôr, ako sa zmení na niečo vážnejšie, často však stačí mechanické čistenie zubov a koných zahybov kusom jemnej textílie, alebo kúskom suchého chleba. Zápach ani iné príznaky spojené s ústnou dutinou našich miláčikov netreba prehliadať a vždy je najlepšie sa poradiť s veterinárnym lekárom, a tým zlepšiť kvalitu života sebe a najmä Vášmu zverencovi.